Venice [SK]

[14]

„Vidím, že si zatúžil po príležitosti naplniť, o čom sme sa dnes rozprávali,“ podotkla na začiatok ich ďalšieho rozhovoru.

„Čo myslíš?“

Mala chuť prevrátiť očami, ale ovládla sa. Boj s jej pocitmi bol občas vopred prehratý súboj, ale tentokrát stála ona na víťaznej strane.

„Bavili sme sa predsa o tom, že by si ma otrávil šampanským a hodil ma do mora,“ pripomenula mu celkom pokojným hlasom.

„Aha, áno,“ dlaňou sa chytil za čelo a zasmial nielen sám nad sebou, ale aj nad tým, čo bolo povedané. „Presne tak, máš pravdu,“ pritakal a smial sa i naďalej.

„Skvelé! Budem mať aspoň rovnaké dátumy na náhrobnom kameni! S výnimkou rokov, samozrejme,“ vyhlásila a rozprestrela ruky do výšky, voľne ako vták. Začala sa pohybovať bližšie smerom k hladine mora, a až v okamihu, keď prišla tesne k nej, čašník zbadal gondolu.

„Vybavila si nám gondoliera?“ spýtal sa prekvapene a obhliadal sa okolo seba, kde stojí osoba, ktorá sa s nimi bude plaviť.

„Áno,“ prikývla hlavou. „Stojí priamo pred tebou.“