„Len aby sme sa nepotopili s celou gondolou, ak sa tu ešte opijeme,“ povedal so smiechom a ona mu pri tom robila bravúrnu spoločníčku. Zdieľala jeho pocity, činy. Opakovala ich. Prispôsobovala sa. Ako chameleón.
„Neveríš mi?“ otázku nasmerovala naňho a pohľad na tašku, v ktorej sa nachádzali aj dva poháre.
Jej spoločník pochopil oboje a o pár sekúnd už mesačný svit dopadal na ďalšiu hladinu. Alebo skôr ďalšie dve.
„Verím,“ odpovedal a podal veslárke pohár šampanského.
Usmiala sa. Tentokrát ale nie víťazoslávne.
„Tak si na to pripime,“ navrhla.
Neváhal a vyriekol prípitok: „Na zdravie!“
„Na zdravie!“ zopakovala po ňom.
YOU ARE READING
Venice [SK]
Short StoryBenátska atmosféra bola pohltená rozličnými vôňami. Ona voňala ako more, kráčajúc v kabáte jeho farby. Vytváral dokonalú kombináciu s búrkovo sivými očami. Sama bola búrkou, schopnou hrať sa s vlnami mora či oceánu. Robiť ich masívne a zalievať nimi...
![Venice [SK]](https://img.wattpad.com/cover/132807303-64-k203308.jpg)