Nechcel pôsobiť nedôverčivo, ale jeho pochybovačný výraz vypovedal všetko i zaňho. „Netušil som, že sa vieš plaviť s gondolou.“
Nejako extrémne ju neprekvapilo, že sa začudoval. Niekde v hĺbke duše ju ale zranila nedôvera.
„Veď ma nepoznáš. Nemal si to ako vedieť,“ riekla a tašku, ktorú mala doposiaľ prehodenú cez rameno, hodila priamo do gondoly.
Ako dáma nastúpila prvá a až po nej čašník podniku, kam dnes chcela zájsť iba na chutný koláč a kde okrem neho dostala i čerešničku na torte.
Bolo krátko po jedenástej hodine večer, keď sa ich gondola definitívne oddala hladine mora. Útla žena veslovala pomaly, ale zato každý jej pohyb bol precízny. Vedela, čo robí a on to vedel tiež. Amaterizmus nebol slovom v jej slovníku.
YOU ARE READING
Venice [SK]
Short StoryBenátska atmosféra bola pohltená rozličnými vôňami. Ona voňala ako more, kráčajúc v kabáte jeho farby. Vytváral dokonalú kombináciu s búrkovo sivými očami. Sama bola búrkou, schopnou hrať sa s vlnami mora či oceánu. Robiť ich masívne a zalievať nimi...