Vlny mora dnes boli pokojné, a to isté vyžadovala narodeninová oslávenkyňa od svojho spoločníka. Zachovať pokoj.
„Chcete mi nahovoriť, že vy pracujete v Benátkach?“So smiechom neprestávala. Nevedela sa udržať. Nebola za tým zvýšená hladina alkoholu v krvi. Imponoval jej tým, ako sa staral o veci, ktoré boli úplne prosté. Bola to jedna z vlastností, ktorou nikdy nedisponovala.
„Tak ale ja po večeroch pracujem. Absolútne netuším, či premávajú gondoly alebo nie. A keď zatváram podnik, tak už fakt žiadne nepremávajú,“ automaticky sa začal brániť.
„Fakt žiadne?“ s neodškriepiteľným úškrnom mu položila ďalšiu z otázok.
„Fakt žiadne,“ odpovedal s kamennou tvárou.
Nadvihla obočie a odvetila: „To sa ešte uvidí.“

YOU ARE READING
Venice [SK]
Short StoryBenátska atmosféra bola pohltená rozličnými vôňami. Ona voňala ako more, kráčajúc v kabáte jeho farby. Vytváral dokonalú kombináciu s búrkovo sivými očami. Sama bola búrkou, schopnou hrať sa s vlnami mora či oceánu. Robiť ich masívne a zalievať nimi...