Illicit

Chapter 5: Know Your Worth

"bol tu včera seokjin"

všetci traja sedeli pri kuchynskom stole, yoongi mal jednu nohu na stoličke, držal si lýtko a pozeral sa na jungkooka.

jungkook, ktorý kŕmil malého yoongiho sa otočil na staršieho.

"prečo si mi to nepovedal?"

"nechcel som zničiť tvoju náladu"

"zničiť moju náladu? povedal niečo, čo by zničilo moju náladu?"

yoongiho výraz hovoril za všetko.

"čo povedal?" jungkook bol vážny, ale stále kŕmil svojho syna.

"namjoon sa nahlásil"

jungkook zamrzol, lyžičku malého yoongiho položil na jeho stôl detskej stoličky a kompletne sa natočil na yoongiho.

"ako zlé to je?"

"desať rokov s možnou podmienkou"

jungkook sa zrazu zasmial, yoongi pozdvihol obočie.

"je smiešne, že ti priamo nič nespravil, ale dostal desať rokov.

a ty... sexuálne si ma obťažoval od mojich desiatich rokov, znásilnil si ma a zneužíval ma, ešte k tomu som tvoj syn a dostal si len... čo? tri roky?"

yoongiho oči sa rozšírili, "wow"

"len nechápem tej logike"

"povedal som ti, že si mysleli, že som mentálne nestabilný a že som potreboval terapiu a že seokjinove peniaze boli tiež súčasťou"

"koľko rokov by si dostal, ak by...?"

"doživotie a ešte niekoľko rokov"

jungkook zamrkal.

"máš vlastne dovolené ma vidieť?"

yoongi sa zasmial, "nie. ale robím veľa vecí, ktoré by som s tebou nemal"

jungkook si hryzol do spodnej pery, "čo ešte povedal?"

"našli minyoung, ale nevie aký trest má, jimin a yoonah nevedia nájsť"

"bol si minulú noc čudný kvôli namjoonovi?"

yoongi sa zhlboka nadýchol, "nie len kvôli tomu"

"čo ešte povedal?" jungkook tlačil.

"ako zvyčajne, ponížil náš vzťah. povedal mi, že som chorý, povedal že náš vzťah je len o sexe, že ma naozaj nemiluješ a že si mnou zmanipulovaný a že som zničil tvoj a namjoonov život"

jungkook počúval a pomaly prikyvoval.

postavil sa zo svojej stoličky, zobral malého yoongiho skoro prázdny tanier, prešiel k drezu a dal do neho taniere, otočil sa, oprel sa o pul a založil si ruky.

"možno že má pravdu-"

"wow, dnes si ku mne naozaj milý." yoongi povedal sarkasticky a postavil sa zo stoličky, bol jasne ranený.

chcel výjsť z kuchyne, "počúvaj ma..." jungkook jemne povedal.

yoongi si povzdychol a prestal kráčať, otočil svoju hlavu, aby sa pozrel na jungkooka.

"nemá pravdu v tom, že si chorý alebo že náš vzťah len o sexe alebo že si zničil môj a namjoonov život... ale možno som zmanipulovaný, možno som počarovaný pretože byť tebou posadnutý je všetko čo poznám, je to všetko čo si ma naučil.

ale to je všetko čo cítim, to čo cítim... je skutočné. milujem ťa. nepoznám nič iné, miloval som len teba"

yoongi zmäkkol, "spýtal sa ma, že ako ti môžem zabraňovať žiť normálny život s manželkou alebo manželom. spýtal sa ma, ako to môžme spraviť malému yoongimu, ako mu vysvetlíme náš vzťah, keď to zistí, ako by sme to vysvetlili ľuďom, keby to zistili ja-"

"poznáme riziká," jungkook prerušil svoju vetu, "poznáme ich už dlho. pre teraz sme v poriadku pretože o tom nikto iný nevie a yoongi je príliš mladý nato, aby rozumel. keď nadíde čas, tak na niečo prídeme. a ja nechcem nikoho iného v mojom živote, skúsil som to a nakoniec som aj tak pribehol späť k tebe. my-" jungkook si hlasno povzdychol, "prešli sme si mnohými vecami, otec, nemyslím si, že nás ešte vie niečo zlomiť"

"bol si to vždy ty a ja proti svetu"

"vždy" jungkook sa usmial, yoongi sa usmial späť.

-

jungkook spadol na podľahu v štúdiu a silno dychčal, jeho telo bolo spotené a oblečenie vlhké.

"to bolo intenzívne" vydýchol a zasmial sa, keď sa k nemu pridal hoseok.

"už sa ti vracia všetko? spomienky obnovené?"

jungkook súhlasne zahmkal, "zabudol som nato, ako veľmi milujem tancovať. zabudol som nato, ako veľmi pritom na všetko zabúdam"

"hovor mi o tom," hoseok sa zasmial, "vždy keď sa cítim na hovno, tak sem prídem a tancujem až kým nespadnem, vylievam si hnev a na všetko zabudnem"

jungkook si otočil hlavu, aby sa pozrel na hoseoka, "keď sa cítiš na hovno? si doslova lúč slnečného svetla, kedy sa cítiš na hovno?"

hoseok sa zasmial, jeho oči sa zmenili na polmesiac, "aj ja sa niekedy cítim na hovno"

"viem si to ťažko predstaviť"

"len som sa o tom s vami nikdy nerozprával pretože ste boli mladí a boli ste aj moji študenti" hoseok sa postavil a prešiel k stolu, aby si zobral fľašu vody.

"chceš?"

jungkook pokrútil hlavou, posadil sa, roztvoril nohy a naťahoval si ich.

"prečo si prestal chodiť, kook?"

jungkook prehltol, "myslím, že si jediný kto nepozná moju story v tomto meste"

"počul som niečo o tvojom otcovi," jungkookove srdce začalo biť rýchlejšie nad zmienkou yoongiho, "ale vtedy taehyung a jimin tiež nič nevedeli"

jungkook si odkašlal a tiež sa postavil, "mal som problémy s mojim otcom a nedovolil mi tancovať" jungkook pokrčil ramenami.

"to je všetko? to je tvoja 'story'?"

jungkook o tom nechcel hovoriť, bol na seba nahnevaný, že to spomenul.

bolo to v jeho minulosti, aj keď tu stále boli tí démoni, snažil sa ich ignorovať.

teraz bol šťastný s yoongim, nemyslel si, že je to hoseokova vec.

"áno. a pozri, už je skoro osem hodín, musím dať yoongiho spať"

"nemôžem uveriť, že máš syna" hoseok sa usmial.

jungkook sa tiež usmial a bol pripravený odísť.

"ďakujem ti veľmi pekne hyung, vidíme sa zaj-", "nedávno som bol podvedený a opustil som ho"

jungkook sa otočil a šokovane sa pozrel na hoseoka.

"ak sa so mnou o niečom budeš chcieť pozhovárať, prosím vedz, že vždy môžeš. dávam ti informácie za informácie" hoseok hravo mrkol.

jungkook si odfrkol, "ďakujem hyung"

chcel výjsť z dvier, ale zastavil, ruku si položil na dvere, chrbát mal stále otočený k hoseokovi.

"tiež som bol nedávno podvedený, ale stále sa k nemu vraciam domov"

keď jungkook bol na ceste domov, dostal správu.

keď zaparkoval v jeho garáži, skontroloval si mobil.

jeho srdce prestalo biť.

"môžme sa porozprávať?"

- taehyung.