Illicit

Chapter 26: The Same Nightmare

jungkook bol zarazený, keď bol jemne odtlačený.

pozrel sa na hoseoka s rozšírenými očami.

"jungkook, ja-"

"bože môj," jungkook sa nikdy necítil takto trápne v jeho celom živote, "bože môj, nechceš ma tak"

hoseok sa naňho pozrel so smutným výrazom, "je mi to tak ľúto, kook-", "bože môj"

jungkook sa rýchlo otočil s malým yoongim v náručí a pomaly vyšiel z vody, neodvážil sa pozrieť na hoseoka.

"jungkook!" hoseok zvolal a utekal za mladším s ťažkosťami pretože bolo ťažké sa pohybovať, kým bol vo vode.

jungkook rýchlo zobral uterák a obmotal sa okolo neho so svojim synom, jeho chrbát stále čelil staršiemu.

"kook, prosím-", "som tak ponížený. je mi to ľúto"

"za nič sa nemusíš ospravedlňovať, to ja by som sa mal ospravedlniť, možno som ťa nespráve zviedol-"

"zle som prečítal signály, je mi to tak ľúto, bože," jungkook sa otočil a hryzol si spodnú peru, "len som si myslel-"

"počuj, je to pochopiteľné. práve teraz si vo veľmi bezbrannej pozícii-"

"môžme ísť prosím domov?"

-

"odídeme, keď nastane večer"

hoseok sa zamračil a pozrel sa na jungkooka, obaja boli čerstvo okúpaní, hoseok sedel na svojom gauči, kým malý yoongi sa hral na zemi so svojimi hračkami, jungkook stál pred starším s prekríženými rukami.

"o čom to hovoríš?"

"nemôžem tu zostať po tom čo sa stalo"

"nonsens. jungkook, nemal by si sa cítiť zle, nič sa nezmenilo. stále chcem aby ste tu vy dvaja zostali, okrem toho, kam by si išiel?"

"do nejakého hotela... kým nám nenájdem apartmán"

"nikam nejdeš, zostávaš tu" hoseok nikdy nevidel jungkooka viac zmäteného.

jungkook sa objal, "toto je to najhoršie"

"pozri, prešiel si si mnohými vecami a rozumiem tvojej potrebe pre náklonnosť vzhľadom k tomu, čo sa stalo. nemyslím si, že to chceš, si len v krehkej pozícii-"

"toto sa mi nikdy nestalo"

hoseok si odfrkol, "nikdy si nebol odmietnutý?"

jungkook zamrkal, "videl si ma?"

hoseok sa zamračil, bol úplne šokovaný jungkookovými slovami. "myslíš si, že tvoj výzor je všetko čo máš?"

"ak povieš, že ma nechceš kvôli mojej osobnosti, tak budem plakať, môžeš zničiť moje sebavedomie-"

"myslíš si, že máš nejaké sebavedomie okrem tvojej tváre?"

jungkook pokrčil ramenami, "každý ma len chcel kvôli môjmu výzoru, takže o ničom inom neviem"

"prečo si myslíš, že ťa ľudia chceli len kvôli tvojmu výzoru?"

"povedal som ti ako začal môj vzťah s otcom, myslel si, že vyzerám ako moja mama,

bol som zlý kamarát k taehyungovi a aj tak ma chcel ošukať,

všetky ženy, ktoré som ošukal ma zrejme chceli kvôli môjmu výzoru,

pán kim... no... poznáš ten príbeh.

jaehyun povedal, že bol mnou inšpirovaný, ale buďme si úprimný. ja som bol inšpirovaný rainom sunbaenimom, ale neošukal by som ho len pretože je dobrý tanečník, ak rozumieš o čom hovorím"

hoseokovi sa nad tým nechcelo smiať, znepokojene si prezrel chlapca.

"si omnoho lepší, než len tvoj výzor, jungkook, si úžasný človek"

jungkook zavrčal, "prosím, nerob to horším-"

hoseok sa postavil z gauča a priblížil sa k jungkookovi, "nie, musíš ma počúvať.

si taký silný, milujúci a starostlivý.

vieš čo chceš a vždy myslíš najprv na ostaných.

si smiešny, vážny a zrelý.

si taký zaujímavý a každá malá vec, ktorú robíš, má nejaký zámer.

si talentovaný a skromný.

musíš to vedieť. musíš vedieť, že si viac než len tvoj výzor, jungkook"

jungkook sa pozeral na miesto na zemi, zhlboka sa nadýchol a nechal hoseokove slová zapadnúť.

"a chcem aby si tu zostal. to čo sa stalo bolo nedorozumenie z oboch strán a naozaj to nie je taká veľká vec. mám ťa veľmi rád a chcem sa uistiť, že keď odídeš, odídeš na lepšie miesto a nie do nejakého lacného hotela, kde budeš žiť so svojim synom"

jungkook chcel niečo povedať, keď započuli hlasné búchanie na vchodové dvere.

obaja sa zľakli, pozerajúc sa na seba.

jungkookom prešla triaška, keď započuli ďalšie hlasné búchanie.

"čo je to?" hoseok sa zamračil a otočil sa k dverám.

"neotváraj ich."

hoseok otočil svoju hlavu, "čo?"

"neotváraj tie dvere."

ďalšie hlasné búchanie.

malý yoongi začal plakať.

"ten hluk straší dieťa... pôjdem sa pozrieť čo sa deje"

jungkook sa chcel pohnúť, ale jeho telo ho nepočúvalo.

"nie, hoseok"

"čo-" ticho.

"myslíš si?"

"viem.

nemyslím,

viem že je to on"

"otvor tie skurvené dvere, jungkook!"