Illicit

Chapter 44: Hide and Seek

keď tréning skončil, jungkook rýchlo prešiel k východu s malým yoongim v náručí, hoseok išiel za ním.

starší chytil jungkookovo rameno, "jungkook, prosím... vyriešme to, nechcem ťa stratiť"

jungkook sa ani neotočil, "nemáme sa o ničom rozprávať" hlas mal chladný.

hoseok sa cítil beznádejne, obišiel jungkooka aby sa naňho pozrel, jungkook odvrátil zrak, vyhýbajúc sa očnému kontaktu.

"nechaj ma to vysvetliť, nechaj ma vysvetliť čo sa stalo. nechcel som ublížiť tvojim citom, prepáč"

"hoseok" obaja sa pozreli na stranu, odkiaľ vychádzal hlboký hlas.

"áno, seonsaengnim" hoseok sa uklonil jeho šéfovi, jungkook spravil to isté.

"môžem ťa na sekundu uniesť?"

"samozrejme" kurva, teraz nie je čas sa zhovárať, to chcel naozaj hoseok povedať.

postarší muž sa pozrel na oboch a potom späť na hoseoka, "počkám ťa v mojej kancelárii"

hoseok sa uklonil po druhýkrát a pozeral ako muž odišiel.

hoseok sa pozrel späť na jungkooka a jeho tvár padla.

"choď, čaká na teba"

hoseok si vytiahol kľúče z vrecka a podal ich jungkookovi, jungkooka sa na ne pozrel zmätene.

"počkaj na mňa u mňa doma, prosím daj mi šancu to vysvetliť... prosím, kook..."

jungkook sa zamračil. pozerajúc sa na kľúče.

pozrel sa na hoseoka a spomenul si ako mu starší pomohol, keď ho najviac potreboval.

zavrčal a zobral kľúče od hoseoka, "fajn"

hosok si oddýchol.

-

po dlhej konverzácii s jeho šéfom vošiel do svojho domu, zatvoril za sebou dvere a zhlboka sa nadýchol.

otočil svoju hlavu a uvidel jungkooka sedieť na jeho gauči s malým yoongim pred ním.

držali sa za ruku, jungkook ho trocha postrčil dozadu, kým silno držal malého ručičky a potom ho pritiahol znova hore s zveličeným 'ah'.

a hoseok sa zľakol zvuku, ktorý nikdy predtým nepočul.

yoongiho smiech.

jungkook sa široko usmial a spravil tie pohyby ešte niekoľkokrát, robiac lietadlo... alebo to bolo závodné auto? možno zvuky kolotoča? hoseok si nebol istý.

ale batoľa sa neprestalo roztomilo smiať.

hoseok sa oprel o stenu a pozeral scénu pred sebou.

hnedovlasý muž pozoroval yoongiho už nejakú chvíľku a nezáleží na tom koľkokrát sa pokúsil yoongiho rozosmiať, vždy to skončilo ako zlyhanie.

ale tu bol jungkook, ľahko a hlasno rozosmievajúc jeho dieťa jednoduchým spôsobom.

jungkook si všimol hoseokovu prítomnosť a pozrel sa na neho, dávajúc mu polovičný úsmev, kým sa stále hral s jeho synom.

hoseok sa usmial späť a sadol si za yoongiho, "jeho smiech je krásny, nikdy som ho predtým nepočul" povedal potichu, nechcel prerušiť krásny moment.

"pán kwon povedal, že veľa pohybu ich ukľudňuje takže som to chcel skúsiť" jungkook tiež povedal potichu.

"myslím že ho ukľudňuješ" intenzívne sa na seba pozreli predtým, než jungkook prestal s tým čo robil s yoongim a otočil sa, aby niečo našiel v jeho taške.