#MALECLIFE

5.

Dnes má Magnus narodeniny.
Neviem koľko má rokov presne ale od Catarini viem že je to dnes.

Pripravil som večeru pri sviečkach a mám pre neho aj darček. Magnus miluje šperky, preto som mu kúpil náramok s našimi iniciálami a srdiečkom do ktorého som dal fotku nás dvoch. Dúfam že sa mu to bude páčiť.

Večer, hodinu pred Magnusovím návratom, som pripravil ruže, sviečky, hudbu, obliekol som sa a dopripravoval jedlo. Očakával som príchod svojho princa, keď mi Jace poslal ohnivú správu. Nočný tréning. No tak na to zabudni kamarát, dnes ma ani nehne. Dnešok patrí Magnusovi. Poslal som mu odpoveď, keď som začul Magnusove kľúče vo dverách. Vyrazil som mu na proti.
,,Ahoj Alexander.....wow prečo si taký vyparádeny? Máme snáď nejaké výročie o ktorom neviem?" Pousmial som sa. Výročie je ešte ďaleko, a on to vedel. ,, Nie Magi," spoza chrbta som vytiahol  čiernu krabičku s modrou trblietavou mašličkou a usmial sa od ucha k uchu, ,, všetko najlepšie láska!"
Jeho výraz bol čudný. Určite nečakal že i jeho narodeninách viem. Podal som mu krabičku a čakal na jeho realizáciu na môj dlho vyberaný darček.

,, Alexander, to je nádhera! Pomôž mi ho zapnúť." Hneď mi náramok vrazil do ruky a vyhrnul si rukáv na vínovej košeli. Na jeho karamelovej ruke vyzeral náramok priam božsky.
Hneď ako sme sa vynadívali na jeho zápästie, pritiahol som si ho za golier bližšie a vlepil som mu poriadný bozk.
Po pár minútach som sa od neho odlepil a ťahal som ho do kuchyne.
Magnusov výraz bol na nezaplatenie. Žasol nad každým detailom, od ruží cez stôl až k môjmu nezvyčajnému oblečeniu. Veď bordové sako, čierne nohavice a kravatu na sebe nemám každý deň.
,, Alexander, ja neviem čo povedať. Je to úžasné. Ďakujem......ale odkiaľ vieš že mám narodeniny? Ja som ti to nepovedal."
O ou, tak toto som nedomyslel. ,,No... veď vieš....proste som to zistil." Magnusa som ešte v živote neoklamal a inak tomu nebolo ani dnes. ,, Alexander? Kto ti to povedal?"
S ťažkým povzdychom som vyslovil jedno meno: ,,Catarina."
,,No jasné, kto iný, však?" Dúfam že som ho tím nenahneval. ,, Magnus, ja som to myslel v dobrom. Chcel som ti spríjemniť deň. Všetko som naplánoval....." ,,Alec, Alexander, je to nádherné, ja si ani nepamätám že by mi niekto na moje narodeniny niečo také pripravil. Za celý môj dlhý život Alexander. Ja som nadšený. Vôbec nič ti nezazlievam, len som prekvapený. Ďakujem, ďakujem Alexander." Pristúpil ešte bližšie, čo bol teda výkon, a pobozkal ma. Nikdy predtým ma takto nepobozkal. Prsty mal zapletené v mojich vlasoch a perami jemne ohrýzal tie moje. Občas mi zubami jemne zahryzol do mojej spodnej pery.
Bolo to dokonalé. Po chvíli sa na mňa prilepil celým telom. Vedel som k čomu tím smeruje. ,,Ale Magnus, večera...." ,,Shhh, dáme si to na raňajky. Teraz, keďže som oslávenec, budeš sa mi musieť venovať."
S týmito slovami ma pritlačil k stene a pokračoval v rozrobenej robote.
Ani neviem kedy a ako vôbec sme sa dostali do spálne a bolo mi to vlastne jedno. Jediný na čom záležalo bol môj milovaný oslávenec ktorý si momentálne nárokuje moj krk.
Boli sme iba mi dvaja. Nič iné ma nezaujímalo. Iba ja a Magnus. Ešte som mu do ucha pošepkal: ,,Všetko najlepšie Magi. Milujem ťa" a už som sa mu na plno venoval.

_______________
Dúfam že sa páčilo.
Dajte mi vedieť v komentároch váš názor 😊
Ďakujem za komentáre ktoré nechávate pod kapitolami 😘

A tiež ďakujem za prečítanie

Kajin 😉