#MALECLIFE

11.

Magnus:
Konečne som sa vrátil domov. Dnešok bol naozaj náročný. Samé zložité kúzla a lektvari.
Keď som si nalieval zaslúžený drink prišla mi správa od Alexandra.

  Magnus, ja už s tebou ďalej nemôžem a ani nechcem byť. Prepáč, odchádzam do Idris takže sa už vďakabohu neuvidíme. Nekontaktuj mňa a ani moju rodinu. Ďakujem a zbohom.

,On... čo? Veď....!?' slzy ktoré sa mi začali spúšťať po tvári som ignoroval a znova a znova som čítal správu ktorá mi stále viac a viac lámala srdce.
Okamžite, lusknutím prstov, som si zbalil všetky veci a premiestnil som sa do Peru.
Nemyslel som na nič iné ako alkohol. Načo by som si mal dávať pozor? Veď ten jediný na ktorom mi záleží sa na mňa len tak vykašľal. Lial som do seba fľašu za fľašou a nevnímal nič a nikoho okolo seba.

Alec:
,,Mami nevidela si môj mobil? Zabudol som si ho pred misiou v izbe ale teraz tam nieje." Prisahal by som že tam ešte ráno na stolíku bol.
Už musím napísať Magnusovi, určite sa bojí, tak ako vždy keď ideme na misiu.
,,Nie nevidela." Prehľadal som snáď celý Inštitút, keď som ho našiel v knižnici. ,,No tak ja musím ísť. Ideme aj s otcom späť do Alicante. Majte sa tu a dávajte si pozor." ,, Dobre mami, máj sa." Jej odchodu som nevenoval pozornosť. Musel som zavolať Magnusovi.
Nezdvihol mi to. Volal som mu asi ešte päťkrát no nič sa nestalo. Rozhodol som sa mu napísať ale to čo som videl má opantalo. Správa odo mňa v ktorej sa s Magnusom rozchádzam. Veď ja som to nepísal. Ja by som sa s Magnusom nikdy.... nechal som všetko tak a bežal som do Brooklynu.
S klopaním som sa neobťažoval, hneď som vletel do bytu, prázdneho bytu.

Magnus:
Volal mi. Hneď niekoľkokrát. Prečo sa vôbec obťažuje? Chcel ma doraziť?
No tak to nie maličkí ja som zlomený už dosť.
Asi po hodine mi prišla správa:
Magi, ja som tu správu nepísal. Láska ja ťa milujem. Nikdy by som niečo také nespravil. Magnus prosím, musíme sa porozprávať. Ja som nemal celý deň mobil do sebou. Prisahám, Magnus, ja ťa milujem a potrebujem. Prosím, skôr ako ma úplne znenávydíš. Prosím.

Aha tak náš lovček zistil že keď nemá hlúpeho čarodeja po boku nemôže sa kvalitne starať o Inštitút. Samozrejme že je to hlúposť.

Neodpisoval som mu. Prešiel asi mesiac, keď som sa zobudil na príšernú bolesť. Keď som otvoril oci uvidel som Cat. Naštvanú Cat ktorá mi práve kvalitne prefackala.
,,Čo robíš?! Veď už som hore. Čo ťa sem privádza?" ,,Ty egoista, to si nemohol Alecovi dať trochu času na vysvetlenie?" ,,Nie, rozišiel sa so mnou, a cez správu!" Fakt som na ňu nemal náladu.
,,To nepísal Alec, ale jeho rodičia. Nemajú ťa radi, veď vieš, a preto cez Alecov mobil...." Dochádzalo mi čo sa stalo. Veď môj sladký, nevinný Alexander by niečo také neurobil.
Ja idiot!!

___________
Koniec!!

.
.

.
.

Neeeee
To by som bola veľmi zlá 😘

______________

Hneď som ako mi Cat povedala ako ju Alexander na kolenách prosil aby ma našla som sa premiestnil do NYC a hľadal moje šťastie.
Stopoval som ho pomocou prívesku čo mi dal.
Našiel som ho po pár minútach na moste. Stál tam ako mŕtvola. Bol celý bledý a mal obrovské kruhy pod očami.
,, Alexander." Veľmi pomaly a opatrne sa otočil. ,, Áno?" Ani som sa nenadýchol, sypal som slová jedno cez druhé. ,, Alexander, láska, mne je to tak ľúto. Ja som idiot, mal som ťa vypočuť, teraz viem pravdu. Prosím, z celého srdca ťa prosím o odpustenie. Nemusíš má prijať späť, ja len potrebujem vedieť že mi odpúšťaš. Nech to trvá akokoľvek dlho len ťa prosím" kľakol som si pred neho na obe kolená a zadíval som sa mu hlboko do očí, ,, nedokážem žiť s vedomím že ma láska môjho života, mojej existencie nenávidí. Prosím." Cez slzy a vzlyky som nevidel jeho výraz. No to čo som cítil bola nádej.
Sklonil sa ku mne a objal ma.
,,Magnus, ty sa mi neospravedlňuj. Mal si na to právo." ,,Nie, mal so si ťa vypočuť. Alexander mňa to tak mrzí." Nič mi nepovedal, len si vzal moju tvár do dlaní a pobozkal. Viac som nepotreboval.
Vtedy som sa zaprisahal. ,, Alexander ja ti prisahám že už o tebe nikdy nebudem pochybovať. Už nikdy nedovolím aby nás niečo takéto hlúpe rozdelilo. Milujem ťa, preto aký si a preto akého človeka zo mňa robíš." ,,Aj ja ťa milujem Magi. Je mi ľúto že sa medzi nás dostala moja rodina. Uz nikdy o teba nechcem prísť." A svoje slová sme si ako inak dokázali bozkom, a bolo mi jedno že sme na moste.

_____________
Už vážne.
Dúfam že sa táto časť páčila.
Komentár dva potešia 😘
Gramatika/radšej nie 😶
Ďakujem
Kajin 😉