9.

337 16 4
                                    


Už sú to dva týždne čo je Magnus v bezvedomí. Nevieme ako ho zobudiť. Čo ak trpí bolesťami! Neviem čo budem robiť. Skúšali sme všetko. Pomáhala nám Catarina, Ragnor, dokonca sme hľadali pomoc aj u civilou, ale nič, nič nepomáha.Bojím sa. Čo ak sa už nezobudí! 

//Keď sme sa s Magnusom vracali zo Stretnutia Podsvedťanov napadol nás húf démonov. Nebolo ich veľa ale boli celkom silný. Podarilo sa nám ich zabiť ale predtým než sa posledný premenil v prach, stihol Magnusa bodnúť do chrbta s nejakým bodcom s neznámou toxickou látkou, kvôli ktorej je Magnus v bezvedomí.//

Ďalší týždeň prešiel a vo mne sa stupňuje zúfalstvo. Skúšal som s ním rozprávať, držať ho za ruku a modliť sa, nech sa ku mne vráti ale márne.Až jedného dňa, Catarina prišla s nápadom. Mohol som mu skúsiť predať svoju energiu a silu kým by ňu ona dodala mágiu. Chytal som sa každej šance, pretože ja Magnusa jednoducho potrebujem k životu.

 Začali sme sa procesom. Jace a Izzy tiež pomáhali. Najprv sa zdalo že sa nič nedeje ale potom sa Magnusa z hlboka nadýchol a konečne otvoril tie jeho prekrásne oči.,,Magnus! Láska si späť! Tak si mi chýbal." Okamžite som sa naňho zavesil. ,,Ehm... Hej som späť, ďakujem za záchranu ale kto vy vlastne ste?" Magnusov výraz bol nechápavý. A môj, zničený. ,,Magnus, ty ma nepoznáš? Ved, ja..ja som Alexander. Tvoj Alexander. Láska ty si nás nepamätáš?" Pokrútil hlavou. ,,Láska? My spolu niečo máme?" Izzyne slzy už pretiekli za okraj a mne sa chcelo kričať do celého sveta.,, Samozrejme, ja ťa milujem!" ,,A ty Magnus miluješ Aleca, Alec je pre teba všetkým." Izzy zavzlykala pomedzi vodopády sĺz. ,,Ja.... som ťa miloval? No...bohužiaľ už si na teba nepamätám, už nie som ten Magnus ktorého poznáš a miluješ a ktorý miluje teba. Prepáč." Srdce sa mi lámalo, on má nepozná, nemiluje.

Odišiel, vraj chce život v ktorom nebude musieť musieť na to že ho všetci poznajúa očakávajú reakcie ktoré nikdy neprídu, chcel noví začiatok.Nechal som ho veď ,keď niekoho miluješ, necháš ho ísť'.

 Prešli týždne, mesiace a ja som na Magnusa myslel viac a viac. Ako sa má, čo robí a hlavne s kým je.Jediným rozptýlením boli misie s Jaceom a Izzy. Nikdy sa mi nechcelo ísť, prestať s denným snívaním ale musel som.Tentokrát nás poslali do Alicante. Dohliadnutie pri prevoze nebezpečného väzňa. Vyrazili sme skôr aby sme stihli súdKeď sme dorazili, neveril som svojím očiam.

 V putách bol môj Magnus.,,Magnus Bane, ste obvinený z vraždy Maryse Lightwoodovej, chcete sa pred súdom na začiatok nejako obhájiť?"Čo? Moja mama? Veď pred chvíľou som z ňou volal. ,,Ja som nikoho nezabil! Maryse Lightwoodová žije. Ja som nevinný!" ,, Dosť, Maryse bola nájdená pred dvoma dňami mŕtva a všetky stopy a dôkazy vedú k vám! Porota rozhodla o vašej vine. Budete odvedený do Gardu. Tam sa o vás dobre postarajú.'' nič som nemohol nechať len tak, Magnusa odsúdili neprávom! ,, Magnus Bane je nevinný! Maryse Lightwoodová žije volal som s ňou. Je v New Yorku v Inštitúte s mojím bratom Maxwellom." ,, Čože?'' ,, Alexander ty si po mňa prišiel!" V jednej chvíli sudca v druhej Magnus. Dnes je naozaj zaujímavý deň. 

Stálo ma veľa síl a dôkazou presvedčiť porotu o Magnusovi a jeho nevine. Ale stálo to za to. Pustili ho, ale až po príchode mojej matky do Alicante.,, Alexander ďakujem že si ma zachránil. Neviem ako sa ti odvďačiť." ,,Ty mi hovoríš Alexander?" Trochu sa zarazil. ,,No... áno. Vždy som ti tak hovoril. Dúfam že ti to nevadí. Ak je ti príjemnejšie oslovenie Alec, budem ťa rešpektovať, nechcem aby....." Neovládol som sa. Okamžite som sa mu prisal na pery a odmietal som sa pohnúť čo i len o milimeter. Po chvíli sa ku mne pridal a už sme sa naplno bozkávali. Jeden by si nevedel predstaviť ako často som ibtkm sníval a teraz tu som s Magnusom v tesnom objatí. Odlepil som sa od neho až keď mi došiel dych. ,,Magnus ja..." ,,Pšššt, ja...ja si na všetko pamätám. Úplne na všetko, všetkých a hlavne na teba a na nás. Alexander prepáč mi to." Ne chvíľu sa mi zastavilo srdce. On si na mňa pamätá. Možno budeme dokonca znova spolu. ,,Ako..ako dlho." ,,Dva týždne. Bol som na ceste za tebou ale Spolok má obvinil zo zločinov proti dohodám a potom z vraždy tvojej matky. Alexander ver mi ja by som za tebou prišiel, veď ja ťa milujem viac než čokoľvek iné v mojom dlhom živote. Prosím ver mi a ak by si toho bol schopný, rád by som ťa požiadal o odpustenie. Prosím." Jeho pohľadu by neodolal nikto. Okamžite som sa mu vrhol okolo krku a vybozkával som mu celú tvár a krk až ku kľúčnej kosti.,, Nieje čo odpúšťať. Nebola to tvoja vina. Aj ja ťa milujem Magnus. Už nikdy nechcem byť bez teba." Svoje slová som mu chcel dokázať čo najlepším spôsobom. Tak som mu tvár vzal pevne do dlaní a vášnivo pobozkal. Do bozku som vložil všetky svoje city k nemu. No po chvíli mi došla jedna dôležitá vec. _______________

Asi ma niekto (konkrétny) bude chcieť zabiť za ďalšiu rozdelenú časť 😐 ale inak by mi to vyšlo na cca 2000 slov   a to by bolo fakt veľa. 

Takže, kroťte hormóny a vražedné skolny(prosím). 

Ďakujem za prečítanie, a komentáre ktoré nechávate pod kapitolami.Ste úžasní.Ďaľšia časť do soboty. 

Čestné skautské.

Kajin 😉

#MALECLIFE Where stories live. Discover now