#MALECLIFE

8.

Všetko najlepšie Alexander.
Sedel som pri jeho hrobe a lial do seba už ôsmu fľašu vodky. Už je to presne 300 rokov od smrti mojej pravej lásky.

Nikoho som po ňom nemal. Nikoho som nemiloval, s nikým som nebol a ani som nemohol. Pre mňa existuje iba môj Alexander, ktorý tu však už dlho nieje. 

Ako som tam sedel úplne na mol. Premýšľal som ako by môj život vyzeral keby bol Alexander nesmrteľný, a aké by to naopak bolo keby sa do neho nezamilujem tak veľmi.

-Keby bol nesmrteľný, boli by sme spolu, a šťastný, dohadovali by sme sa na úplných maličkostiach ako je ,kto pôjde ráno do kúpeľne prvý'.

-Naopak ak by som ho nemiloval tak veľmi, nebol by som tak zničený, ďalej by som si užíval život ale nebol by som šťastný. Pocity ktorým má Alexander naučil sú výnimočné. 

Jediný kto mi zostal ja Catarina, ktorá je zo mňa už na praškoch. Súcití so mnou ale už jej trochu leziem na nervi. No nikdy mi nepovedala ,Je čas zabudnúť, posunúť sa ďalej'. Ona veľmi dobre vie čo pre mňa Alexander znamenal.

 Dôkazom je znak na pravej strane hrude. Čierny symbol podobajúci sa tetovaniu ktorý znamená nehynúcu lásku. Takýto symbol majú iba čarodejovia a ich Práve Lásky. 

 Flashback I. :

,,Aaaaauuuu!!" Bolesť bola príšerná. Nevedel som čo sa deje. Vedľa mňa ležal Alexander a kričal od bolesti rovnako ako ja. ,,Magnus! Čo je to!?" Jeho hlas sa bolesťou lámal. Ja som už nebol schopný ani odpovedať. Bolesť sa objavila rýchlo a náhle počas mojej pracovnej návštevy Inštitútu. Pozerali sme sa do zrkadla so sánkami až na zemi. My sme boli Označení! Znak som poznal aké nikdy som ani nepočul o niekom komu by sa niečo také stalo. Boli to iba legendy, nikto neveril že by sa dvaja zamilovaný mohli spojiť nejakým psychickým putom. Samozrejme až do teraz.Ja a Alexander sme boli zaviazaný jednen druhému až do konca sveta. Dokonca ani v posmrtnom živote nebudeme s nikým iným. Bol som šťastný, ja a Alexander naveky.  No to sa bohužiaľ nepodarilo. 

 Flashback. II. :

,,ALEXANDER!!!!!!" Môj milovaný práve vydýchol naposledy s mojím menom na perách. Bolo to iba pol roka po našej svadbe. A iba rok po našom označení. ,, Asmodeus, ako si mohol!! Ako si na niečo také vôbec mohol pomyslieť! Odpovedz! Ako si mohol. Prečo??!" ,,Robil ťa slabým. Nešlo to inak. Ty máš iné povinnosti. Ty budeš vládca Edomu. A preto si nemôžeš dovoliť milovať. Takto je to pre teba najlepšie." Kvôli slzám som nič nevidel. Neveril som čo práve môjmu otcovi vyšlo z úst. No jeho díka v Alexandrovej hrudi, hovorila svoje.,, Alexander! Alexander, nesmieš odísť. Ja ťa potrebujem. Jaa..a..neviem ako mám bez teba žiť. Alexander, prosím! Zobuď sa." Moje srdce zahalila temnota. Aj ten najmenší kúsok dobra zmizol. Už nemám vôľu bojovať za to či je správne. Veď prečo robiť svet lepším miestom keď tu láska môjho života nieje, aby v tomto svete žila.

 Koniec flashbackou.

Ďalšie dve fľaše alkoholu. Neviem prečo stále pijem no aj tak viem, aký mám cieľ. Opiť sa žiaľom nestačilo, tak som siahol po smrteľnejších prostriedkoch. Ďaľšia fľaša. Pred sebou vidím iba škvrny a šmuhy. Krv z nosa mi už leje hodinu. Po ďalších dvoch hodinách sa mi podarilo to, čo už 300 rokov skúšam.Odísť za Alexandrom.

__________________

Trochu depresívna časť ale čo už.

Dúfam že sa páčila 😊

Komentár dva neuškodia 😘        Ďakujem ❤

Kajin 😉