#MALECLIFE

7.(1.0)

                                      

Magnus:
Už tri dní sa smrteľne nudím. V Edome nepribúda zábava len tak. Nikto sa neupíše diablovi len tak. No, budúcemu diablovi, aby som bol presný. Vždy si na to musím pekelne dlho počkať. Otec sa už tiež nudí a to už je teda niečo. Asmodeus sa nenudí len tak, už by mal byť zvyknutí.
Pokúšal som sa mučiť pár duší ale to nie je zábava, skôr povinnosť. Potom som nakŕmili pekelneho draka a znova som sa nudil.
Asi po piatich hodinách mi v hlave svitol nápad. Pôjdem do sveta smrteľníkov a budem im manipulovať životy. Toto by ma mohlo na pár dní zamestnať.  ,,Lucifer, kam sa zase trepeš? Veď viesť že sa máš zaúčať vláde podsvetia!" Nenávidím keď ma otec oslovuje Lucifer. Ja som si vybral lepšie meno, Magnus Bane. Ale aby ma našinci rozpoznali nechal som si Lucifer ako stredné meno. ,,Ja odmietam sedieť na zadku a nič nerobiť! Idem sa zabaviť. Prídem o pár dní."  Po ceste som dosť premýšľal.
Vo svete smrteľných sa toho nedeje veľa. Ľudia v mestách pobehujú ako mravce. Stále niekam a predsa nikam.
New York bol celkom zábavné miesto. V tunajšom  inštitúte bolo vďaka mne vždy rušno.
Obliekol som si civilske oblečenie, čo zahŕňalo bordové nohavice, čierne tričko a čiernu koženú bundu. Náušnicu v uchu som si odmietal dať dole. Je to súčasť môjho ja. Pentagramom som sa premiestnili na odľahlé miesto za mestom a vyrazil do klubu Pandemonium ktorý vlastním.

Alec:
Byť anjel v zacviku je zložité, stále musím poslúchať rozkazy od vodcov, musím byť vždy dokonalý v správaní, byť dochvíľný a to je nuda. Občas si prajem byť obyčajný smrteľník.
Dnes už toho mám akurát dosť. Pobalil som si potrebné veci a vybral sa k bráne do sveta smrteľníkov. Tu už totiž to nezostanem ani minútu.
Skončil som v New Yorku. Neviem či je to výhra ale, čo už, všetko je lepšie než tá nuda tam hore.
Aby som zakryl svoj pôvod, musel som schovať krídla a byť oblečený ako civil. To nebolo ťažké. Obyčajné biele nohavice a svetlo modré tričko.

Zamieril som do klubu Pandemonium. Dúfam že názov je presný, nikdy som démona a ani podsvedťana nevidel.
Na bare som si objednal nejaký ľudský drink a rozhliadal som sa po okolí.

Dvere do klubu sa rozleteli a do vnútra vošiel.... pekelne krásny anjel. Bol vysoký, tmavé nagelované špice vlasou mu stáli do každej strany, na sebe mal tmavé oblečenie ozvláštnené bordovími úzkymi nohavicami. Naušnica ktorú mal v uchu jasne naznačovala rebéliu.
Prišiel k baru a objednal si ten najdrahší a najsilnejší drink.  Chvíľu som ho pozoroval,  a žasol som nad toľkou krásou. Na chvíľu mi prebehlo hlavou či ho nepoznám ale jeho by som si určite pamätal. A predsa len, u nás je čierne oblečenie nepopulárne.
Pozrel sa na mňa. Asi som bol červený až na zadku, ale on sa iba usmial a kývol pohárom na znak prípitku.
Učili nás že anjeli sú najkrajšie bytosti ale pri ňom by sa nejeden zahrabal pod zem.

Mal som asi päť drinkov ale nijako to na mňa nepôsobilo. On mal asi dvadsaťpäť a tiež nevizeral opití. Skôr iba naladený.

Bohužiaľ som už musel ísť z baru preč. Zatvárací čas. Keďže som nedomyslel kde budem celí svoje pobyt bývať rozhodol som sa ísť za mesto a z kopca pozorovať nočný život.

Magnus:
Po zatváračke sa mi nechcelo zostávať v bare. Išiel som sa prejsť po meste a hľadal som si svoju prvú obeť. No keď som sa zamyslel, 'ten chalan pri bare nevizeral ako zlý človek' nejako ma jeho prítomnost ovplyvnila. ,, Prečo!" Musel som si zakričať na celú ulicu. Veď sa nepoznáme, tak prečo mi záleží na jeho mienke o mne? Liezlo mi to na nervi. Nohy má zaviedli za mesto. A tam som uvidel bielu šmuhu. Išiel som bližšie a zbadal som toho neznámeho z baru. Pri svetle mesiaca vyzeral ako sama dokonalosť. Tmavé vlasy sa mu prevaľovali vo vetre. Ani som si to neuvedomil a stál som pri ňom.
,, Ahoj"  wow, nič lepšie ťa nenapadlo však Magnus. Chcel som si otrieskať hlavu o najbližší kameň.
,, Ahoj, čo tu robíš tak neskoro v noci, alebo skoro ráno.?" ,,Ja... nemohol som späť. Videl som ťa v mojom bare, volám sa Magnus, Magnus Bane." Chvíľu sa na mňa pozeral akoby sa rozhodoval či mi má svoje meno prezradiť. ,,Ja som Alexander Lightwood. Teší ma."
,, Aké krásne meno. Odkiaľ si?" Nebol som si istý či cudzincovi odpovie ale skúsiť som to musel. ,,Z ďaleka. Ty?" V hlave som sa usmial. ,,Aj ja som z ďaleka. Ďalej než si môžeš predstaviť. Môžem jednu osobnejšiu otázku?" Dúfal som v to najlepšie. ,,No, dobre. Pítaj sa." Skvelé. ,, Prečo si oblečený celý tak....svetlo?" Nad týmto dotazom sa začal smiať. ,,Ja...no..tam odkiaľ som sa biela nosí všade." ,,Aha"
Rozprávali sme sa dlhšie než som predpokladal. Ako môže byť smrteľné stvorenie také zaujímavé a hlavne krásne.

Po rozlúčke som sa naspäť vrátil do baru, vyspať sa.

Alec:
S Magnusom som si rozumel. Viac než som čakal. Bol veľmi zaujímavý a inteligentný.
Rozprával mi o jeho rodine, ako sa to s jeho otcom nedá vydržať, ako ho stále núti učiť sa, aby mohol pokračovať v jeho stopách.
Rozprával mi o svojom domácom maznáčikovi.
Museli sme sa rozlúčiť, no sľúbili sme si že sa tu stretneme znova.

Stretávali sme sa iba týždeň ale pripadalo mi to akoby som ho poznal celý život. Úžasne sme si rozumeli, aj keď má ťažilo že pred ním musím skrivat kto naozaj som.

Dnes sa máme znova stretnúť v Pandémiu. Neviem sa už dočkať kedy ho uvidím.
Konečne som s ním. On sa ale tváril zničene.
,, Magnus, čo sa deje?" Pozrel sa mi do očí a s povzdychom povedal ,,Musim odísť Alexander. Nechcem ale musím." To mi zlomilo srdce. Ja som k nemu niečo cítil a on ma teraz opúšťa. ,, Magnus, prečo, čo som zarobil zle, prosím..." ,, Nič si nezrobil, ja musím odísť kvôli sebe." Slzy som mal na krajíčku. ,, Prečo?" So studeným hlasom povedal:
,,Ja viem kto si!"

_________________
Taaaaaak túto kapitolu som rozdelila na dve časti.
Dúfam že sa páči 😊
Názory mi píšte do komentárov. A kľudne aj kritiku, musím sa zlepšovať.
(Gramatika/to si nevšímajte)😏

Teraz nebude nejaký (kratší) čas kapitola. Blbne mi wattpad.😭😭😭

Ďakujem ❤

Kajin 😉