Luckily I'm still alive

Zoznámenie

Volám sa Matej Hudák, aj keď veľa ľudí ma spozná pod oslovením sukničkár. Mám 17 rokov a som druhákom na strednej škole. Mám modré oči, hnedé vlasy (aj keď na slnku vyzerajú ako blond) a celkom dobre vypracovanú postavu. Bývam s otcom, nevlastnou mamou a 3 súrodencami v Leviciach.

Vlastnú mamu nemám, zomrela pred 5 rokmi na leukémiu. S mamou sme toho o sebe moc nevedeli takže sme veľmi dobrý vzťah nemali. Skoro každý deň sme sa hádali o tom že, prečo jej nikdy nepoviem ako sa cítim lebo mi chcela pomôcť keďže som nie raz mal viditeľné jazvy na rukách alebo nohách.

Keď som mal 7 rokov tak sme si s kamarátmi vytvorili menšiu "partiu".
No o 3 roky som s tade odišiel lebo urobili niečo čo sa nikdy nedá odpustiť.
Dá sa povedať, že to čo urobili ma úplne zničilo.

Od toho momentu keď sa stalo to čoho príčinou sú oni tak som sa prestal učiť a tak trošku som znenávidel celý svet. Predsa len keď vás zradia kamaráti ktorým dôverujete viac ako rodine tak to celkom zabolí.

Docela som sa zmenil. Začalo to zlými známkami, pokračovalo zlým správaním, za ktoré som si vyslúžil prezývku Bad boy. Samozrejme že ma znenávideli všetky učiteľky, upratovačky, kuchárky aj riaditeľ no mne to bolo u riti.

Keď som konečne dostal pokarhanie riaditeľom školy bol som rád. Bral som to ako trofej za tú ťažkú prácu sa dostať až sem.

Mojích najlepších kamarátov som samozrejme bral so sebou do školy. Len pre upresnenie moji najlepší kamaráti boli cigarety a alkohol.

V škole som bol taká čierna ovca. Všetci moji spolužiaci boli anielici no len ja som musel byť ten najhorší žiak ktorého moja základná škola kedy mala. Samozrejme že som bol na seba hrdý. Kto by taktiež nebol keď sa dostane až tak ďaleko.

Školy už bolo viac než dosť.
Ešte som zabudol povedať že mám kamarátov. To ste nečakali čo? Môj najlepší kamarát sa volá Marek. Má zelené oči a oproti mne až priveľa svalov (hajzel jeden). Zázračne má aj frajerku s ktorou je momentálne už 5 rokov. Má 18 rokov takže si viete vypočítať kedy mal prvú a stálu frajerku. Marek spolu so mnou sme "vodcovia" našej partie (áno mám ďalšiu partiu no a čo?). Máme aj vlastné sídlo a to u mňa doma. Sme celkom bohatá rodina takže si môžeme dovoliť pár izieb naviac. Dal som ešte postaviť vedla domu jednu malú budovu kde mám mojich psov a malú tigricu.

Ja fakt neviem že ako to mám ukončiť tak som dala bodku v strede vety 😂
Každopádne je to tu. Moja oficiálne prvá kniha sa píše. Dopredu sa ospravedlňujem za gramatiku veľmi mi nejde čo sa týka čiarok 😅. Každopádne už neviem čo mám sem napísať. Asi najpodstatnejšie veci ste sa o Maťovi dozvedeli. Ostatné sa dozviete neskôr v kapitolách 😂.
Keď už sme u toho chceli by ste pokračovanie?
Neviem koho sa to pýtam keď si toto nikto neprečíta ale chcem mať pocit že aspoň niekto na tento príbeh klikol 😂