Summer Love

11. Diel

Zrazu som sa objavila u nás doma. Sedela som za svojim stolom a ako vždy som mala pred sebou papier a kreslila som.  Nechápala som kde som to. Žeby som bola v nebi? Otočila som sa a na posteli sedela Naty.

Naty Bola moja super kamarátka z Česka. Spoznali sme sa cez net. Bola to Directionerka tak ako aj ja. No pred pár rokmi ochorela na rakovinu obličiek a zomrela. Strašne mi chýbala. 

,,Ahoj! Takže to som už asi fakt mŕtva keď si tu aj ty, že?'' Povedala som skleslo. Nechcela som byť mŕtva!

,,Ne tak celkem. Ty se ještě můžeš vrátit jestli chceš.'' Pousmiala sa na mňa.

,,Toto je nebo? Predstavovala som si to trochu... dosť inak.''

,,Neee! Tohle je jenom něco jako čekárna. Zde duše čekají co s nimi bude dál.''

,,Fíha! Tak to som duša? Ale prečo to vyzerá  ako náš dom! A som tu len sama!''

,,Každy má svou vlastní čekárnu. A každá je jiná. Má duši připomínat jeho nejoblíbenější  místo. Aby se pak tolik nebála.''

,,Divné! Vždy som si myslela, že Londýn je moje vysnívané miesto. A čo teda bude so mnou? Vravela si, že sa môžem vrátiť! Pusti ma späť! Chcem vidieť Nialla! Určite sa o mna veľmi bojí!''

,,Jistě, můžeš jít spátky ale má to háček! Když se vrátíš nebudeš si na nic pamatovat! Na nikoho z klukú, na to jak si u nich strávila léto a co je nerhorší, nebudeš si pamatovat že miluješ Nialla. Bude pro tebe zcela cizí osoba. Rozmysli si to! Odtud na nej můžeš dávat pozor jako já na tebe. A Nialla to časem přebolí a bude v pořátku. Ale jak mu to ublíži když si na nej nebudeš vzpomínat. Bolí to víc než smrt!''

,,A ty? Tiež si si vybrala toto?''

,,Ne. Já takovou možnost nemnela. A proto chci aby sis to rozmyslela. Protože to pak nejde zmnenit. Na rozmyšlenou máš času kolik chceš. Promysli si to!'' A už jej nebolo.

Bolo to tam príjemné nič ma netrápilo, mohla som robiť čo chcem a aj obrázky tu hore vyzerali oveľa krajšie. Chcela som vedieť či je to naozaj ako náš dom. A bol! Presne do posledného detailu! Z bratovej izby som počula smiech. Vošla som dnu a videla ako sa tam hrajú súrodenci. Nevedela som čo tam robia ale bolo mi to jedno. Prišla som k nim a hrala sa s nimi.  Hrali sme sa a hrali a ja som na Nialla celkom zabudla. Nakoniec som sa odtrhla od nich a šla do svojej izby. Ľahla si na posteľ a až vtedy som si spomenula, že sa musím rozhodnúť! Ale ako? Je tu tak dobre! Ale na druhej strane mi strašne chýba Niall. No čo z toho keď si na neho nebudem pamätať! A tak som sa rozhodla!

,,Naty už viem čo chcem!'' A zjavila sa pri mne ,,Chcem sa vrátiť! Radšej si na Nialla nebudem pamätať ako by som tu mala za nim navždy smútiť!''

,,Seš si jistá? Jenou by ste se tady sřetli.'' Len som prikývla ,,Tak potom zbohom!'' Usmiala sa a zrazu sa všetko rozplynulo! Všade bola tma. Potom som ucítila ostrú bolesť na miestach kde ma postrelili a oslepilo má silné svetlo.