Summer Love

15. Diel

Bola som zavolaná za manažmentom. Akurát som čakala v zasadačke. Ešte nepracujem ani týždeň a už mám prúser. V duchu som sa zasmiala. Na to sa otvorili dvere a dnu vošiel naš manažér s dvoma mužmi a postaršou pani.

,,Takže Nataly." začal jeden z pánov a vytiahol časopis. ,,Neviem či vieš ale tento článok nie je práve najlichotivejší." len som prikývla

,,Už som to čítala."

,,Výborne. Takže prejdem rovno k veci. Musíš prerušiť všetky kontakty s chalanmi z One Direction. Vybavili sme ti aj byt takže sa pôjdeš pobaliť a hneď sa presťahuješ."

,,Čo? Prerušiť kontakty? Ale... ale to nejde! Ľúbim Liama a Niall ma učí hrať na gitare. Sami ste mi to nakázali! A zvyšok chalanov sú moji veľmi dobrý kamaráti! To sa nedá odísť len tak zo dňa na deň!" zvyšovala som hlas ,,Nie som v šoubiznise ani týždeň a vy mi ogranizujete život?"

,,Práve preto robíme tieto opatrenia!" ujala sa slova postaršia žena. ,,Keby sa to stalo o rok či dva nevenovali by sme tomu pozornosť. Ale teraz ste na začiatku. Potrebujete si nájsť miesto a hlavne fanúšikov. A toto nevrhá zlé svetlo len na teba ale aj na zvyšok skupiny Nataly! Tu teraz nejde o teba ale o všetky tri! Ak si proti sebe poštvete Directionerky nemáte šancu!"

,,Dobre teda. Ale čo teraz ako očakáte že urobim? Dám Liamovi kopačky? Nato zabudnite!"

,,Stačí ak sa nejakú dobu nebudete stýkať. Čo by nemal byť teraz problém nakoľko budú mať turné v Európe." Nedalo sa nič robiť. Šifér ma zaviedol k chalanon a tam sim sa rýchlo zbalila. Nemala som tam toho veľa. Chalani zese neboli doma tak som sa aspoň vyhla vysvetlovaniu. Tie dva kufre a nejaké tašky som nahádzala do auta a nasadla. zastavili sme pred doslova vilou. Zvonka bola podobna domu chalanov len s tým,že toto bolo menšie. Veci sme ponosili do predsiene. Rozlúčil sa somnou a odišiel. Zabuchla som dvere a začula kroky na schodoch. Otočila som sa a zo schodou sa na mňa usmievali dve blond hlavy.

,,Vytaj spolubývajúca." povedali naraz na čo som sa rozosmiala.

,,Aspoň tu nebudem sama." usmiala som sa.

,,Je mi to ľúto ale maš najmenšiu izbu. prišla si neskoro." vyplazila na mňa jazyk Lara. Ako ich rozoznám? Jesnoducho. Lara má retiazku na krku s nápisom Lara a Sara logicky so Sara. Inak je nemožné vedieť ktorá je ktorá.

Sedeli sme v obývačke a pozerali nejakú komédiu. Srašne sme sa smiali. A vtedy mi zacal zvoniť telefón. Bol to Liam.

,,Nani kde si? Ja... urobil som niečo prečo si odišla? Napravím to!! Len poavedz čo chceš ale prosím!! Prosím!! Neopúšťaj ma!" bol očividne zúfalí.

,,O čom to hovoriš Liam? Neopustila som ťa. A ani sa nechystám."

,,Ale veď si si všetko zbalila! Nič tu nie je len prázdna izba." a vtedy mi to doplo. On si myslel, že som sa odsťahovala kvoli nemu!

,,Aha. Prepáč láska ale musela som sa odsťahovať. Manažment mi zakázal sa s tebou a chalanmi na istú dobu stretávať. Je mi to ľúto. Nechcela som ťa vystrašiť."

,,To sa mi uľavilo. Už som si myslel, že si ma opustila." čuteľne si vydýchol ,, Čo budeme teraz robiť? Už teraz mi strašne chýbaš. Na ako dlho máš ten zákaz?"

,,Dobu neurčitú." povzdychla som si ,,Aj keď tomu riadne nerozumiem. Musim sa učiť na gitare ale bez Nialla to nezvladnem. Sami mi to praktycky nanútili."

,,Myslím si, že Niall si nájde spôsob ako sa k tebe prepašuje." zasmial sa.

Ešte nejakú dobu sme sa rozprávali. A potom išla spať.

Ďalší deň v práci a ja si už vážne pripadám ako bábka. Všetci niečo chcú. Viac sa usmej, rovno kráčaj, a hentak sa zatvár a takto sa kukni do foťáka. OMG! Mám toho dosť. Sánku mám už riadne stuhnutú. Po ceste do bytu mi volal Niall.

,,Ahoj Nans. Počul som od Liama, že nás máš zakázaných." zasmial sa ,, Tak som sa chcel spytať či chceš mať ďalšiu hodinu gitary."

,,No jasné. Len si neviem predstaviť ako sa k nám prepašuješ."

,,K nám? Ty nebývaš sama?? A ja som sa tešil,že budeme mať súkromie."

,, Počuj Horan ideš sa ženiť! Tak žiadne úlety!"

,,Jasne jasne. Do pol hodiny som tam."

,,Sa teším."

Čakala som ho v obývačke. Povedal, že príde do pól hodiny no je to už hodina!! Asi o 10 minút som začula zvonček. Rozbehla som sa ku dverám a keď som otvorila stuhla som. Pred domom nám stálo pizzerske auto. A pri bránke tál Niall v rovnošate poslíčka s krabicou pizze v ruke.

,,Donáška do domu!" usmial sa. A vtedy som sa rozosmiala. Horko ťažko som sa dopracovala k bránke a odomkla som.

,,Lebo  voooobec si nikto nevšimne, že si to ty."

,,No a? Keby sa nám náhodou prestalo dariť ,budem rozvažať pizzu." 

Sedeli sme v mojej izbe a ja som sa pokúšala vydať z tej prekliatej gitary viac než len dunenie.

,,Musíš lepšie pritlačiť poslednu strunu."

,,Snažím sa! Ale... kďe...ono to bolí!!" a stále som sa snažila šponovať prsty. Z ruky mi vypadlo trsátko. (poznamka autora : nechcem z vás robiť idiotov ale to je taka ta plastova slza s ktorou sa vybrnkáva. Ale šak chapete ne.) Automaticky som sa poň zohla. Ale to isté urobil aj Niall  a tak sme si riadne trepli hlavy.

,,Prepáč. Nechcel som." Chcela som povedať, že to nevadí ale jeho uprený pohľad mi to nedovoľoval. Zadívala som sa do jeho nebíčkovo modrých oči. Boli mi také povedomé. Také známe. Modré oči, modré vlasy..... modré more!!! A vtedy sa mi v hlave vyjavila spomienka na dokonalo modré more. Bola som tam len ja Niall a užívali si krásne chvíle.  Zrazu sa jeho tvár začala nebezpečne približovať. Ale z čoho som bola ešte viac mimo bol fakt, že som sa nechcela odtiahnuť!! Mala som proste potrebu sa na jeho pery prisať a nepustiť ho.  Bola to nevysvetlitelná túžba. A vtedy sa to stalo....

-------------------------------------------

Hoja ľudia :D krásne ukončenie však? :DD Čo myslíte? Pobozkajú sa? :D Milujem toto napätie s vedomím že na odpoveď si riaaaaaaadne dlho počakáte :DD Dúfam, že som práve neprišla o čitateľov. :D PREPÁČTE :D

Votes&Coments pekne poviňne každý jeden!!! ;)