17. Diel

451 26 0
                                    

Ako aj inokedy doobedie sme mali pre seba. Generálka sa začína až o 1. Rozhodol som sa trochu prejsť po meste. Za chrbtom som mal Maxa. Je to náš bodyguard a nesmieme sa bez neho pohnúť z hotela. Ako sme tak prechádzali ulicami začali sa okolo zbiehať faninky. Niekedy mi to pripadá, že na nás majú senzory. Akonáhle vystrčí niekto z nás nohy von z hotela zbehnú sa ako supy. S Maxom sme sa pomaly predierali davom k autu. S pár faninkami somvsa vyfotil a nasadli sme. Ale ako to už býva tie bláznivé dievčatá sa nám doslova hádzali pod kolesá auta.  Nedalo sa ani pohnúť. Nakoniec nám museli pomáhať policajti ktorý ten dav rozohnali.

Stáli sme na semafóre a práve sme sa rozbiehali na zelenú, keď Max silno zabrzdil. Nebol som pripútaný a tak som si riadne trepol hlavu o palubovku.

,,Au! Si normalny? Prečo tak brzdíš?" masíroval som si boľavé čelo.

,,Nejaka trafená ženská nám vbehla do cesty! Krava! Mala červenú!" rozčuľoval sa Max. Následne vyšiel z auta skontrolovať to dievča. Keď sa postavila zistil som, že je to Sophia. rýchlo som vyšiel z auta.

,,Soph? Nič ti nie je?"

,,Ahoj Liam. Nie som na tom zle. Len ma bolí členok. Asi je vyvrtnutý. Prepáčte, že som vám vbela do cesty ale ponáhľam sa."

,,Kam?"

,,Som tu zo školy no nejako som sa odtúľala od našej skupinky. A o 5 minút nám odchádza autobus do hotela."

,,V ktorom hotely ste?"

,,Azur. Myslím."

,,Aj my! Odvezieme ťa tam."

,,Tak to vy ste tá VIP-ka pre ktorú nemôžeme ísť na 5 poschodie?"

,,Vyzerá to tak." zasmial som sa.  Autá na nás už začínali poriadne trúbiť.

,,Mali by sme už ísť." skonštatoval Max a nasadli sme. Prišli sme do hotela. Už išla k výťahom, keď som ju zastavil.

,,Soph poď do baru na kávu." najskôr bola zaskočená, ale potom súhlasila. Tak sme si sadli objednali a rozprávali sa.

,,Soph, tak som rozmýšľal..... a neprišla by si dneska na koncert?"

,,Opýtam sa. Ale nie som si istá či ma pustia."  Ďalej to bola príjemná konverzácia.  Dosť sme sa bavili. Ale mal som ešte tú generálku. A tak sme sa rozlúčili.

Prišiel so ako predposledný. Čakalo sa už len na Harryho. Ale keď sa ani po pól hodine neukázal, začali sme bez neho. Na generálku vôbec neprišiel. Načo mal Paul dosť nervy. V poslednej dobe to so skúškami dosť fláka a keď aj príde tak spitý, že ledva stojí. Čož sa následne vždy odrazí na vystúpeniach, kde si sústavne domýšla texty ktoré nevie alebo proste len tak stojí a nespieva vôbec.

,,Tommo. Mal by si mu dohovoriť." prišiel som k nemu ,,Teba aspoň trochu počúvne."

,,Myslíš, že som to neskúšal? Ale je to zbytočné. Neprestane kým sa Moča nevráti."  povzdychol si ,,Som v koncoch Liam. Nedopadne to s ním dobre ak v tomto bude pokračovať. Manažment už začína uvažovať či by nebolo lepšie ak Harry skupinu opistil. Musíme niečo spraviť." Vyhodiť Harryho? Tí tam hore fakt nerozmýšľajú! Veď minymalne polovička Directioneriek sú zbláznené do neho! To môžeme rovno odísť všetci. Ale momentálne bolo zbytočné riešiť ho. Najskôr ho treba násť a potom mu riadne vynadať. Aj keď to asi ničomu nepomôže.

Je 15 minút do začiatku koncertu. A Harryho nikde. Paul je riadne nasratý. Asi polovička ochranky ho hladá po celom meste.

,,Chalani choďte a odspievajte to sami. Vyhovorte sa, že Harrymu nebolo dobre alebo, že je chorý.... proste si niečo vymyslite." Paul bol zúfalý. Ani sa mu nečudujem. Koncert mal už pol hodinové meškanie.

Koncert ako taký bol celkom fajn. Sophi predsa len prišla. Spievala skoro všetky pesničky. Až som sa čudoval kolko textov pozná. Odspievali sme čo sme mali, ešte asi 50krát sme sa za Harryho ospravedlnili a odišli do šatní. Už z ďaleka bol počuť Paulov krik.

,,Harold vysvetlimi čo sa s tebou deje?!! To tvoje nasmierné chlastanie by som zniesol, ale to že ťa musíme hladaď po všetkých baroch v meste a nájdeme ťa na mol ožratého 15 minút pred koncom koncerta ma vážne serie Harry!! Nechapeš, že ti ide o kariéru? Chcú ťa vyhodiť zo skupiny!!" 

,,Nech!! Mne je to ušž aj tatk jedmno!!" vysúkal zo seba. Potom sa doneho pustili aj chalani. Nemal som na toto náladu a tak som išiel za Sophi.

Sňou som sa aspoň trocha odreagoval. Večer som ju išiel odprevadiť až na izbu.

,,Tak teda ahoj." usmial som sa

,,Veď zajtra sa môžeme zase stretnúť."

,,Obávam sa, že nie. Ráno odchádzame."

,,Tak potom...." prišla ku mne a pobozkala ma. Bol som v šoku. Ja... nevedel som čo mám robiť! ,,Prepáč. Ja viem, že máš priateľku ale už som to nevydržala." Ľúbim Nanu. Ale aj Sophi! Čo teraz? Nana alebo Sophi?? Táto otázka mi blúdila mysľou. Sophia už otvárala dvere na izbe a ja debil som tam len tak stál.  A v tedy som sa rozhodol. Schmatol som ju za ruku a pritisol sa jej na pery. Ihneď mi bozky opätovala a rukou mu zašla do vlasov. Pritlačil som ju na stenu a začal ju bozkávať na krk.

,,Liam.... nemali by sme. Čo ak.... ak sa to dozvie Nana."

,,Nedozvie sa to nikto."  chytil som ju za ruku a ťahal na našu izbu. Mal som šťastie lebo Niall tam ešte nebol.  Zamkol som za nami dvere a bozkávajúc sme prešli až do spálne. Rýchlo sme zo seba stŕhali oblečenie. Keď sme boli v najlepšom Niall nám začal klopať na dvere.

,,Liam otvor! Počuješ? Toto nie je vtipné Payno!"

,,A čo teraz?" zavzdychala Sophi.

,,Nech si klope." po chvíli ho to aj tak prešlo.

Ráno sme vstali veľmi skoro aby Soph stihla odísť.

,,Bola to úžasná noc Li." pobozkala ma ,,Ešte stále ťa ľúbim." povedala a odišla. Asi o 10 minút nato prišiel Niall.

,,Čo to malo včera znamenať Payne!! Musel som spať so Zaynom!! So ZAYNOM!! Vieš si predstaviť ako chrápe?!" rozčuľoval sa

,,Pár krát som s ním bol na izbe takže viem."

,,Mal si tu Sophiu, že?" stuhol som. Žeby nás videl? Alebo počul? ,,Takže mam pravdu! Bola tu. A karty ste asi nehrali, že?! Preboha ako si len mohol Liam?! Máš predsa Nanu!! Ublíži jej to!"

---------------------------------------------------------

A máte to tu! Som na víkend na Vadaši. Ale nakolko sa nemožem kúpať (fakt super kks -_- šeci vo vode len ja na deke -_-) píšem lebo sa že faaakt nudim :D A chcela by som len dodať, že sa blíži KONIEC!! Ja viem. :D Je to neuveriteľné ale je to tak. :D Každý períbeh má konec :D :/

 

Summer LoveWhere stories live. Discover now