Fucking life ...

5. The biggest pain from him

Túto časť chcem venovať:

Desire_Seex ;) Uži si ju :3 Dúfam že je podľa tvojich predstáv :)

Vyšiel som hore po schodoch a jemne zaklopkal na Amynu izbu. Nikto sa neozval tak som jednoducho vkročil do izby. Amy už bola vybalená a mala vzorne upratanú izbu. Po 10 minútach čakania sa stále neobjavila tak som sa rozhodol ísť za ňou do kúpeľne.

Ale to čo som videl ma nepotešilo. Mala celú krvavú ruku a nechala dopadať kvapky jej krvy na podlahu.

"Pre boha" skríkol som a rozutekal sa za ňou.

Z pohľadu Amy:

V ruke držím žiletku a premýšľam nad životom. Môj život je jeden veľký omyl. Keby som sa nenarodila tak by som mala pokoj a nikdy by sa nestalo že by som skončila v detskom domove.

Ale zas na druhej strane... keby som sa nenarodila tak by som nespoznala tak úžasných ľudí akými sú Pattie, Jeremy a Justin. Och Justin. Tak krásne karamelové oči a červeno plné pery ako má on som doteraz nevidela.

Ale on je pre mňa zakázané ovocie. A to ma priam zožiera.

Žiletku som si prehadzovala z ruky do ruky a uvažovala či to mám spraviť alebo nie. Rozhodla som sa že pár rezných rán ešte nikomu neublížilo.

Nemyslite si že to robím z trucu alebo že chcem byť "nadmieru" zaujimavá. To nie. Ale každý má svoj liek na depresie. Niektorý majú kávu, iný zas lieky alebo čokoládu. No ja som tieto veci doteraz neochutnala takže mi musela stačiť žiletka.

Jemne som ju priložila na moje zápästie, zatlačila a potiahla. Toto som zopakovala ešte asi päť krát. Žiletku som položila na umývadlo. Celým telom som sa oprela o studenú stenu za mnou. Začala sa mi strašne točiť hlava ale ustála som to. Ruky som spustila pozdĺž tela a nechala kvapky krvi dopadat na podlahu. Konečne som mohla relaxovať.

"Pre boha" otvorila som oči a pozrela sa pred seba. Stál tam Justin a v ruke držal tú moju dorezanú.

"Čo sa stalo? " smutne sa na mňa pozrel a bolo vidieť že má slzy na krajíčku.

"Som v poriadku" usmiala som sa na neho a ruku položila na jeho líce.

"Prečo? " nechápavo som sa pozrela do jeho očí a hľadala odpoveď.

"Čo prečo ?"

"No prečo si sa rezala? Je to kvôli mne? Alebo rodičom? Amy čo sa stalo? Prosím odpovedz mi .... nechcem aby si to už viac robila. Ničí ma to. Prosím" Justinovy začali tiecť slzy po tvári a ja som sa cítila hrozne. Aj napriek tomu som nechápala jeho reakciu. Však ma nepozná tak dobre a ani dlho. Že by ma mal rád? Alebo nebodaj niečo viac? Blbosť... mňa Amy Wadson obyčajnú babu z decaku by nemohol ľúbiť ani pes.

"Justin prestaň. Prosím nechaj ma samú." najlepšie by bolo keby ma nechal na pokoji.

"Nemôžem ťa nachať samú. Na to ta mam až príliš rád aby som znovu videl ako si ubližuješ" tomu chlapcovi snad hrablo?

"Justin nerieš to prosím. Neuraz sa, ale nič ťa do toho neni." pozrela som sa dole na moju dorezanú ruku a začala hýbať prstami.

"Nič ma do toho neni?" zvýšil hlas a silnejšie mi zovrel ruku. Zasyčala som od bolesti a pozrela som mu do očí. Po chvíli si uvedomil čo spravil, tak mi pustil ruku a pozrel na mňa ospravedlňujúcim pohľadom. Odstúpil odo mňa o pár krokov vzad a dal si hlavu do dlaní.

"Prepáč. " zašepkal a sadol si na studenú zem. "To je v poriadku. "

"Nie nie je to v poriadku. " buchol päsťou do zeme a začal zrýchlené dýchať. Urobila som pár krokov k nemu a sadla si pred neho. Chytila som mu tvár do oboch mojich dlaní a pobozkala som ho na nos. Jemne sa zasmial a pozrel sa mi do očí. " Justin keď som povedala že to je v poriadku tak to tak aj bude a nechcem počuť nič iné. " žmyrkla som naňho a znovu ho pobozkala. Tento raz na čelo. " Čo si vlastne chcel keď si sem predtým prišiel? " Justin bol už chvala bohu kľudnejší a dalo sa s ním normálne rozprávať.

"Mama ma poslala za tebou aby som ťa zavolal na večeru." Jemne sa usmial. " Dobre teda. Len mi sľub že Pattie o tomto všetkom nepovieš. Prosím" smutne som na neho pozrela a on súhlasne prikývol. Perami som mu naznačila slovo Ďakujem a postavila som sa. Vrátila som sa naspäť do izby a tam si okolo zápästia obmotala šatku. "Môžeme ísť? " nečakal som že tu ešte bude. Prikívla som a spoločne sme sa vydali do kuchyne.

******

Po večeri som všetkým popriala dobrú noc a išla do svojej izby. Vyšla som hore schodmi a vošla do svojej izby. Sadla som si na posteľ a pozrela na hodiny. Ešte len je pol ôsmej? To si robí niekto zo mňa srandu. Postavila som sa z postele a rozhodla som sa že sa pôjdem osprchovať. Vošla som do kúpeľne a napustila si vaňu. Pôvodne som sa chcela ísť len osprchovať, ale keď som zbadala tu vaňu tak som proste nevedela odolať. Keď už bola vaňa plná, tak som zo seba zhodila všetko oblečenie a vošla dnu. Voda bola tak príjemná a upokojujúca až som tam zaspala.

Zobudila som sa na to, ako niečo buchlo v mojej izbe, ale aj na to že mi bola zima. Voda bola už úplne ľadová, tak som vyšla z vane a okolo tela si obmotala čierny uterák. Pozrela som sa na digitálne hodiny čo mám v kúpeľni a bolo štvrť na jedenásť. Och. To som tu ležala viac jak dve a pol hodiny. Ani sa nedivím že mi bola zima. Nad svojou myšlienkou som sa zasmiala, ale hneď ma úsmev prešiel keď som znovu počula rachot z mojej izby. Asi som nechala len otvorené okno. Vzala som do ruky kľučku od dverí a potlačia ju dole. Naskytol sa mi pohľad na polonaheho Justina bez trička. Začal sa ku mne približovať a hovoril niečo v tom zmysle že si dnes užije. Nechápala som ho. Keď stál pár krokov odo mňa tak som za cítila nepríjemnú vôňu alkoholu. Nenávidím alkohol.

"Zlatko dneska si spolu užijeme." zašepkal mi blízko ucha a perami mi prišiel po čeľusti a chcel ma pobozkať. Rýchlo som ho od seba odtlačila a neveriacky sa na neho pozrela. "Justin prestaň!" skríkla som na neho. No to som asi nemala robiť. Na svojom pravom líci som pocítila štiplavú bolesť. Strelil mi facku tak silno až som spadla na zem. Z očí mi hneď začali padať slzi, ktoré som nevedela zastaviť. "Žiadna štetka na mňa nebude kričať a už vôbec nie ty!" naplul mi do tváre a niekoľko krát ma kopol do brucha. Začala som kašlať krv. Snažila som sa postaviť ale nešlo to. Pozrela som sa mu do očí. Už neboli také tmavé ako keď mi prví krát strelil. Pozeral na mňa z ľútosťou v očiach. Chcel mi pomôcť postaviť sa na nohy, ale ja som sa začala ešte viac triasť a posúvať sa viac k stene. "Amy prepáč." začal sa ťahať za vlasy a znovu sa približoval ku mne. "Justin nechaj ma. Bude lepšie ak odídeš. Prosím." posledné slovo som zašepkala a nebránila sa slzám. "Amy prepáč....ja neviem prečo som to spravil. " chcel ma pohlatkať po tvári ale ja som sa mu uhla. "Proste vypadni." zavrčala som z nenávisťou v hlase. Prosebne sa na mňa pozrel no ja som nemala odvahu mu už nič povedať. Zo sklonenou hlavou konečne opustil moju izbu. Neudržala som to a začala som nepríčetne plakať. Prečo sa to všetko musí znovu opakovať? Nestačilo že ma týrali v decáku? Ja už nevládzem. Toto nie je život aký som si priala. Z bolesťami v bruchu som sa postavila a snažila sa nejako dostať naspať do kúpeľne. Pozrela som sa na seba do zrkadla. Vyzerala som strašne. Mala som rozrazenú peru a veľký monokel pod okom. Strhla som zo seba uterák a pozrela sa na seba do zrkadla. O môj bože. Toto nie je telo dievčaťa ale nejakej chudery. Po celom bruchu som mala krvavé modriny a všade okolo ešte jazvy od noža. Zavrela som oči a nechala ich voľné stiekať po mojej tvári. Uterák som si naspäť obmotala okolo tela a z skrinky vytiahla žiletku. Ľavé zápästie som si oprela o umývadlo a spravila vyše desať celkom hlbokých rezných rán. Začala sa mi hrozne točiť hlava alr chvala bohu som to ustála. Z ruky mi tieklo strašne moc krvy. Dala som si to pod ľadovú vodu a vykríkla od bolesti. Okolo zápästia som si obmotala šatku a odložila žiletku späť na svoje miesto. Umývadlo som umyla od krvy a vydala sa späť do izby. Otvorila som dvere od šatníka. Zhodila som zo seba uterák a prevesila ho cez dvere od kúpeľne. Vrátila som sa do šatníka a tam som si obliekla staré tričko, ktoré mi je pod zadok a pod to som si dala nohavičky. Zatvorila som dvere a išla si ľahnúť do postele. Cez tu všetkú bolesť som do hodiny zaspala.

I'm sorry. Strašne sa vám chcem ospravedlniť že dlho nebola časť. Myslela som si že cez prázdniny budem mať viac času ale mýlila som sa. Strašne ma to mrzí. Som si vedomá že som stratila veľmi veľa čitateľov čo ma strašne mrzí. Tých ktorý sú stále so mnou a čítajú moju story som im strašne moc vďačná. Teraz späť k story. Chcela by som vás poprosiť aby ste sem napísali malý komentár čo si myslíte o story. Stačí keď tam budú tri slová, len potrebujem vedieť či vás to baví čítať a či to ešte má vôbec zmysel písať. Ďakujem. Love you so much ♥♥♥

#HopeULikeIt