5.kapitola

148 18 0
                                    

..Zobral ma do náručia a zatočil so mnou. Jemne pritisol pery na moje, a na chvíľku sa nám podarilo vydržať v našom dokonalom svete, kde sme boli len my dvaja a naše bozky. O chvíľu ma ale položil na zem a ja som sa mu hodila okolo krku. 

Myslela som, že sa nič nemôže stať. Že všetko skončilo.

Ale ani zďaleka to tak nebolo.

Bol to začiatok konca.

Konca môjho života.

"Koniec kapitoly." zaškerila som sa, keď som to Clare dočítala. Clare na mňa pozerala ako na vrahyňu.

"Prisahám, že raz sa ti to vypomstí. Nemôžeš ma predsa takto psychicky týrať, Em!" zamračila svoje bledé ryšavé obočie a pohodila hlavou.

"Raz vydáš bestseller." zmenila výraz.

"Ó naozaj? Kedy?" zasmiala som sa na bizarnosti tej vety.

"Keď budú v móde nešťastné konce." usmiala sa, ale podľa pohľadu v jej očiach som zistila, že to myslí vážne. Nadvihla som obočie, ale nie nadlho.

"Ako myslíš." rezignovala som. Clare sa zdvihla a prešla popri mne. Chytila ma za plece.

"Nemyslím." odišla.

"Viem!" zakričala z kuchyne.

Načo toľko divadla?

"Ozaj, večer idem s Ryanom von." prišla naspäť do izby so šálkou čaju.

"Chceš ísť s nami?" opýtala sa ako keby nevedela odpoveď. Zazrela som na ňu.

"Okej. Tak nechoď. Čo budeš robiť?" 

Mykla som plecom.

"Pozerať film."

"Ale no táák, nemôžeš stále žiť takto. Choď sa von zabaviť."

"Zabaviť???" spýtala som sa s otvorenými ústami.

"Tak prejsť." sadla si na posteľ.

"Čo som pes? Doma je mi dobre." protestovala som.

"Aspoň na pol hodiny, Emily."

"Nie!"

"Dobre."

"To šlo ľahko." zamračila som sa na počítač.

Aj z môjho miesta som videla Clarein úsmev.

"Clare, nech už máš v pláne hocičo, zabudni." mrkla som na ňu.

"Čo by som mala mať v pláne?" zatvárila sa hlúpo.

Vzdychla som si a vypla počítač.

***

Niekto klopal.

S Clare sme pozreli na seba.

Naraz sme vyštartovali ku dverám, ale Clare bola rýchlejšia. Svojou postavou mi zatienila zrak, keď otvorila dvere. Nemohla som vidieť kto to je.

"Ahoj, ty už si tu? No, ja zachvíľu pôjdem preč, ale kľudne vás tu nechám samých. Myslím, že si máte čo povedať."

Medzi rečou sa ustúpila z dverí a ja som zazrela tvár. 

Prisahám, že raz z nej dostanem infarkt.

Ja ju prerazím.

Naozaj.

"Ja-"

"Poď dnu." povedala Clare s úsmevom.

Ach bože.

Capture your heartWhere stories live. Discover now