Capture your heart

4.kapitola

"Emily!"

A sakra. Ako to, že sa neustále stretávame v takom veľkom meste?!

"Počkaj, kam sa ponáhľaš?"

Pridala som ešte viac do kroku. Aj tak som sa ale stretnutiu nevyhla.

"Ahoj Emily." predbehli ma žiarivo biele zuby.

"...čau." zamrmlala som a pozrela som do zeme. Tim sa len chvíľu usmieval ako taký blbec.

"Kam máš namierené? Môžem ísť s tebou?" Pridal sa ku mne. Prevrátila som očami, ale len tak aby to nevidel.

"Musím do vydavateľstva. A moc platná ti táto cesta asi nebude, ale ako chceš."

"Do vydavateľstva?" nadvihol obočie.

"Si spisovateľka alebo čo?" rozosmial sa.

Narovnala som sa ako mačka a vyprskla som.

"Predstav si!"

"Okay, kľud. To je super."

Celý čas sme sa rozprávali v angličtine. Ani sme nepomysleli na naše rodné jazyky. Ale to je len dobre. Občas je mi ľúto, že vôbec po slovensky viem. Ale nič sa nedá robiť.

"Už ti niečo vydali?" spýtal sa po chvíli ticha.

"Čo si taký zvedavý?" zamračila som sa. Stále sa mi niečo nepozdávalo. Prišiel mi akýsi divný a cudzí. Vôbec som sa s ním nechcela rozprávať, a tak trochu ľutujem, že som ho spoznala.

"Prepáč. Len som sa pýtal."

"Vydali. Dve knihy. Ale pochybujem, že ich niekde nájdeš. Ani sa o to nepokúšaj. Nemám to rada."

"Nemáš rada keď niekto číta tvoje knihy?"

Blbec.

"Nemám rada, keď ich číta niekto, kto ma pozná."

"Aha. Fajn. Rád by som ťa sprevádzal ďalej, ale mám ešte niečo v pláne. Tak zatiaľ ahoj!"

Pery sa mi roztiahli do úsmevu, ani som nevedela ako.

Zastavil sa.

"Vieš o tom, že si ešte krajšia, keď sa usmeješ?" opätoval mi úsmev a s tým ma nechal stáť na ulici. Okolo mňa prechádzali ľudia a trúbili autá, no niečo ma nútilo premýšľať nad tým, čo povedal. Možno.. možno nie je taký ako som si myslela.

***

Keď som s povzdychnutím vyšla z vydavateľstva, na ulici panoval ruch. Ako inak, Glasgow je najväčšie mesto v Škótsku. Kam ďalej?

Šál som si natiahla až nad uši k čiernej čapici. Horúca čokoláda. To by mi teraz urobilo dobre.

Nado mnou preletel kŕdeľ vtákov. Obloha bola snehobiela, a vtáky čierne. Usmiala som sa. Ako z fotografie. 

Moje príbehy sú často inšpirované fotografiami. Väčšinou miest na ktorých som nikdy nebola a túžim tam ísť. Nikdy sa na ne nedostanem, ale vďaka fotkám mi to nevadí ako kedysi. Okrem toho, moje najväčšie sny sa už splnili.

Na nose mi pristála vločka. Zaškúlila som na ňu.

Vločka.

Vločka?

Vloč-

"Sneží!" skríkla som po slovensky. Pár ľudí sa obzrelo, ale ešte viac sa pozrelo na oblohu. Zasmiala som sa. Z oblohy sa trhali priam gigantické chuchvalce vaty. Vyplazila som jazyk a zavrela oči. Na jazyku mi pristála vločka a ihneď sa rozpustila. Zatočila som sa dokola. sadla som si na lavičku. Bola ako keby ju práve vytrhli z mrazáka. To nebol dobrý nápad. Ešte stále nie som celkom zdravá.