Capture your heart

13.kapitola

Tim sa aj so mnou vrátil naspäť do bytu a doviedol ma do svojej izby. Boli z nás najlepší kamaráti, odkedy sa prisťahoval. Teda, samozrejme, nie hneď.

"Ben?" spýtal sa potichu a pohladil ma po chrbáte.

Nemo som prikývla. Predklonila som sa a vložila som si tvár do dlaní.

Čo mám teraz robiť? A čo sa vlastne stalo?

"Pohádali ste sa?" spýtal sa Tim a sledoval ma tými jeho svetlými očami. Aj keď som ho nevidela, cítila som jeho ľútostivý pohľad na sebe.

Len som prikývla. Dlane som mala celé mokré.

"Nestojí ti pre ten plač." zašomral viac pre seba, ako pre mňa.

Zdvihla som sa a zahmlene som videla jeho modré oči.

"Stál mi viac, než len za plač, Tim." povedala som vážne a slzy sa mi znovu votreli do očí. Pevne som ich stisla.

"Nedokážem to. Nedokážem to bez neho." pokrútila som hlavou a zadívala som sa do okna za Timom.

Bolo mi ľúto, čo sa stalo s Benom, ale to, čo povedal mi prišlo úplne zvrátené. Mám problémy s dôverou a so sebou samou. Keď som konečne myslela, že to niekto chápe, a je dostatočne trpezlivý na to počkať, odkopne ma. Drsne mi povedal, že vlastne je najväčší chudák na planéte, pretože urobil niečo zlé, a teraz ho nikto nemá rád, dokonca ani tá, ktorú miluje. Ako mohol niečo také povedať?

Proste  sa ma zbavil. 

Bola som len ďalšia zábavka na ceste..

Žiadna láska, žiadny jeho život. Zahrával sa so mnou. Celé to bola jedna blbá hra!

Ale prečo sa potom kvôli tomu tak trápil?

Vôbec to nechápem.

Trápi sa kvôli tomu, je mu ťažko, a keď mu chcem pomôcť..

Tak ma proste vykopne.

Povedal mi to, v čo som ani nedúfala.

Rozdupal ma na kúsky. Zobral každý jeden, poriadne ho vyžmýkal, rozbil, rozdupal, opľul a vyhodil von oknom.

Môže sa z lásky stať nenávisť?

***

"Ems?"

Strhla som sa. Vystrašene som pozrela na Tima.

"To už nikdy nepovedz." precedila som cez zuby.

"No.. fajn. Chcel som len vypadnúť odtiaľto, ideš so mnou von?"

"Chceš ma dostať od počítača?" vzdychla som si a pretrela som si oči.

"V podstate. Sedela si pri tom celú noc. Kde je vlastne Clare?"

"Doma." neprítomne som odpovedala a ďalej som neúnavne trieskala do klávesnice. Snažila som sa všetko čo sa stalo pretvoriť do úplne iného príbehu. Celkom mi to pomáhalo.

Aj keď, nenapadlo ma, že pri tom sedím už deväť hodín. Ups.

"No tak, ideš so mnou?"

Podupkával nohou vo dverách.

Vzdychla som si. Má pravdu, mala by som vypadnúť. Aspoň na chvíľu.

"Fajn." povedala som a ledabolo som na seba hodila mikinu. Na hlave som mala len vlasy, zmotané do strapatého drdola a vlasy mi ostávali všade naokolo. Bola som len v legínach, ale moc lenivá na to, aby som sa prezliekla, a tak som si vzala len konverzy.