Capture your heart

1.kapitola

"Idem do starbucksu, chceš niečo?" spýtala sa ma Clare, aj keď vedela moju odpoveď.
"Nope, ešte stále Starbucks neznášam, ďakujem." Povedala som s očami neustále prilepenými na počítači.
"Mohla by si sa so mnou aspoň prejsť. Celý deň tam len sedíš a trieskaš do klávesnice. Okrem toho, je u mňa naozaj dosť núdza o konverzáciu, takže buď ideš so mnou alebo ťa donútim."
Vzdychla som si a natiahla sa na koliečkovej stoličke. Otočila som sa smerom k nej.
"Je tam zima?"
"Hádaj." pretočila očami. Jasné, zabudla som, že nie som doma. Tu sa netreba pýtať, či je vonku zima. V Glasgowe je zima preventívne.
Neochotne som sa zdvihla zo svojho útočišťa a obliekla si bundu. Zakrútila som sa do červeného šálu a tmavohnedé vlasy bukovej farby som nechala voľne padať až pod lopatky. Obula som si pohodlné hnedé topánky tak trochu punkového štýlu, pretože na podpätky som príliš vysoká, a zhrabla mobil s kľúčmi do ruky. Clare už na mňa čakala za dverami, a zatiaľ čo ja som ešte zamykala byt, ona už mi dávno vytrvalo bľabotala niečo do ucha.
"Koľko si toho dnes napísala?" spýtala sa entuziasticky. Clare bola moja najlepšia kamarátka a spolubývajúca v jednom. Na nič sa nehrala, povedala čo si myslí. Práve preto mi bolo potešením, že sa jej páčia príbehy čo píšem a vždy má záujem prebrať so mnou novú kapitolu.
"Asi štyri kapitoly." povedala som pravdivo. Dnes mi písanie celkom šlo, ale mala som kompletne červené oči. Nie som si istá, či som obedovala.
"Takže ti to šlo."
Prikývla som.
"Prečítaš mi to?"
"Jasné. Keď sa vrátime." usmiala som sa.
Starbucks nemáme od bytu veľmi ďaleko, zato keď sa tam Clare rozhodne ísť poobede, väčšinou sa vrátime až večer. Moja ohnivá víla, ako ju volám, je totiž až príliš priateľská k ľuďom. Teda podľa mňa. Ale ja nepochádzam z jej kultúry, v ktorej je to normálne. Som úplne odlišná, ale asi práve preto sme sa našli. Protiklady sa priťahujú, nie?
Hovoriac o -nie mojej- kultúre, do Škótska som prišla na univerzitu a zostala tu bývať potom, čo sme sa s Clare dohodli na spoločnom byte. V podstate si plním sen. Už odmalička som sa chcela presťahovať zo Slovenska.
Je to ako veľké, neúprosné väzenie rovno v strede Európy. A ja som sa cítila ako ten najhorší, najstráženejší väzeň. Preto som odišla.
Vraj mi to bude chýbať? Hory? Čistý vzduch? Malebné mesto, kde všetci vedia o všetkých?
Nie.
Už nikdy.

Chvíľu mi trvalo rozumieť Glasgowskému náročnému prízvuku, pretože tu je reč úplne iná ako vo zvyšku Anglicka. Aj Škótska. Každý deň tu niekto vymyslí dvadsať tisíc nových slov práve ustavičným skracovaním a lenivosťou vyslovovať celé slová. Ale práve tým, že je Clare taká spoločenská, sa mi dostalo správnej výučby škótskeho slangu a prízvuku, takže v súčasnosti s tým žiadne problémy nie sú. Až na prípady, kedy Clare použije nárečie a mne príde tá veselá ryšavá osoba so zelenými očami úplne cudzia. Potom sa však vždy rozosmeje a preloží mi čo povedala. Ale aj tak ma veľmi rada stále dráždi.

"Takže, čo si objednávaš dnes, Clare?" spýtala som sa, aj keď ma to skutočne nezaujímalo a v hlave som bola ešte stále myšlienkami v príbehu.
"Chocolate smoothie!" nadšene zvýskla a zamávala rukou s bledomodrými nechtami.
"Nedávaš si kávu?" nadvihla som obočie. Clare a deň bez kávy?
"Mala som ráno, nemám chuť."
"To je dobre," zasmiala som sa, "ďalší kofeín by ti už neprospel."
"Hey!" štuchla do mňa, ale smiala sa so mnou. Ako sme sa tak zabávali už v podstate na všetkom čo sme videli, nepozerali sme sa pred seba, a onedlho už som sa ocitla tvárou v tvár čiernemu kabátu.
"Ugh," cúvla som pár krokov dozadu, "Sorry." ospravedlnila som sa. Dotyčný bol vyšší než ja, čo som si už dlho u nikoho nevšimla, a práve sa usmial na Clare. Ako obyčajne, vrazila som doňho ja, ale prvé čo si všimné je ryšavá hlava vedľa. Ten červený šál vôbec nepomáha.
Teda, nie že by som mala zrovna túžbu niekoho zbaliť, nie.
Som spokojná sama so sebou, ďakujem.

"V pohode." pozrel sa typický modrooký blonďák na mňa a potom už bez nejakého ďalšieho slova alebo kontaktu ma obišiel. Pokrútila som hlavou ako som sa spamätávala a podišla som ku Clare.
"Emily, že bol pekný! Bol úžasný! Často tu takých nevidno, myslím.. kedy si naposledy videla blond vlasy a modré oči na chalanovi? Tu?"
"Veď práve." mračila som sa na ňu.
"Neprišiel ti povedomý?" lovila som v pamäti, ale nemola som nájsť ani zmienku o niekom s takou tvárou. To by som už o ňom určite vedela. Ale ako to, že..
"Nikdy v živote som ho nevidela, prepáč." pokrútila hlavou, stále však s tým svojím zlatým zamilovaným úsmevom na perách.
"Ani ja som ho nevidela, ale príde mi známy."
"Možno .." Clare sa zamyslela.
"Možno nebol odtiaľto, ale tam niekde od vás. Vieš ako to myslím, niekde z Česka-"
"Som slovenka." pozrela som na ňu vražedným pohľadom. Poznáme sa toľko rokov a ona si to stále musí mýliť. Ale to čo povedala nebolo odveci.
"Asi máš pravdu. Blond vlasy, modré oči, divný prízvuk, povedomá vizáž.. Tvoja teória znie dobre." Musela som uznať.
"Ale to je jedno, kráčajme ďalej. Nechceš predsa aby zavreli."
"Zavierajú až-"
"Kým sa tam dostaneme, bude pred záverečnou." Prerušila som ju.
Clare nahodila výraz Ale prosím ťa a kráčala ďalej. Rozhodne mi nehodlala dať za pravdu.

"Chocolate smoothie." vyhŕkla Clare na usmievavého chlapca s čokoládovými očami a strapatou šticou.
"To je všetko?" povedal zdvorilo a pekne sa na ňu usmial, načo sa Clare rozžiarili oči. Clare je strašný pubertiak.
"Áno, všetko." Bolo jediné na čo sa zmohla.
Keď konečne Clare dostala svoj nápoj do ruky, bol k nemu prilepený malý lístok.
"Čo to je? Jeho číslo?" zasmiala som sa. Clare si najprv lístok prečítala, potom mi ho znova s tým jej žiarivým úsmevom ukázala.
"Tadá!"
Prídeš aj zajtra? Ak áno, tak príď skôr ako dnes, pretože ako moje slnko by si nemala vychádzať až o šiestej :) P.S. povedz kamoške že má super šál ;)
Znova som sa rozosmiala.
"To ako naozaj? Na taký gýč mu chceš skočiť?" zadúšala som sa a vrátila som jej lístok.
"Viem, nie je to najoriginálnejšie, ale je to od neho super-extra-zlaté."
Vzdychla som si. Ak niekto používa takéto slovné spojenia, buď je to jej spojenec, alebo je to sama Clare. Verte mi, podľa toho ju spoznáte.
"Takže, povieš mi o čom si to písala? Alebo sa tu budeš ešte dlho smiať na mojom romantickom priateľovi?"