Capture your heart

3.kapitola

"Ahoj. Emily, toto je Ryan. A.." Clare zabehla pohľadom na Tima.

"Tim." predstavil sa sám. Nadvihla som obočie. Stále som však sedela a bola ticho.

"Takže.." Clare začala. Celé to bolo jedna nepríjemná situácia.

"Prisadnete si k nám? Môžem doniesť stoličky.."

"Ja nie, už musím ísť naspäť." Ryan sa krivo usmial a očkom zablúdil ku Clare.

Zakašľala som.

"No ja vlastne.. tiež by som už mala ísť.." snažila som sa vymotať z tohto divného posedenia s Timom. Venovala som Clare pohľad pomôž mi prosím! Clare pochopila a ja som sa postavila. Vytiahla som peňaženku.

"To je na mňa." povedal Tim.

"Ani sa nesnaž." odvrkla som a položila som na stôl bankovky aj za neho, skôr než stihol čokoľvek urobiť.

Celá situácia nám bola všetkým nepríjemná asi ako koňovi topánky na nohách, a tak som to rýchlo ukončila.

"Chlapci ospravedlňte nás, ale máme dneš ešte prácu." Zdrapila som Clare a utekala som preč.

"Clare! Prídeš zajtra?" kričal za ňou Ryan.

"Jasné!" usmiala sa Clare a otočila sa, ale nemohla ísť naspäť, pretože som ju vytrvalo ťahalo domov.

Odtrhla sa odo mňa na silu.

"Čo robíš?!" vyletela na mňa.

"Vieš čo, choď za Ryanom, so mnou to dnes nemá cenu!" zvrtla som sa a kráčala som ďalej. Ako som ľutovala, že som si nevzala červený šál. Mrzla som ako cencúľ na streche a nos som mala ako mŕtvola. Uši som si ani necítila.

Clare ma dobehla a zdrapila ma za rukáv na bunde.

"Hej, čo sa deje?" Pozrela mi do očí. Mala som pocit, že tými svojimi nádhernými zelenými očami mi vidí do duše. Ale ani zďaleka to tak nebolo. Väčšinou si ma ľudia nevšimnú na ulici, ako mi môžu vidieť do duše?

Vzdychla som si.

"Prepáč. To.. Tim. Nahneval ma. Chcem ísť domov. Mrznem." Založila som si ruky na hrudi. Pramienok vlasov som si odhrnula za ucho, pretože mi neustále padali do tváre. Pohľad som uprela na Clareinu pehavú tvár.

Schytila ma pod pazuchu a kráčali sme ďalej.

"Čo ti povedal, že si zaslúžil tvoje hlboké nesympatie po piatich minútach?"

Znova som si povzdychla.

"Ale nič. Len je to ten taký typický.." rozmýšľala som.

"..balič?" rozosmiala sa Clare "A čo?"

"Nenávidím keď sa na mňa niekto snaží zapôsobiť tými svojimi typickými frázami, alebo jamkami na lícach, alebo.."

"Má jamky?" zvýskla Clare a zastavila ma. Prestávala som si cítiť prsty na rukách.

"Clare!"

"Prepáč." zachichotala sa a išli sme ďalej.

"To je všetko?"

"Ja neviem. Prišiel mi taký nesympatický. A divný. Celá tá situácia, čo sa tam udiala bola trápna."

"No, neviem či si si všimla, ale sčasti si ju určite spôsobila ty tou svojou neprístupnosťou." Vrhla na mňa karhavý pohľad..

"Viem o tom."

Už sme boli pred bytom, a skončili sme konverzáciu (teda ja, Clare vytrvalo mlela o tom aký je Ryan úžasný), keď podotkla niečo, čo ma prekvapilo a vydesilo zároveň.