Kidnapped

Kapitola V

Cheril sa rozhodla prehľadať internet aby zistila či tam nenájde niečo o tomto únoscovi.

Rozhovor s uneseným dievčaťom:
Uniesol ju známy únosca a thief of the devil?

,,A thief of the devil? Žeby to bol on? Tak..poďme sa pozrieť ďalej."
Cheril do vyhľadávania naťukala na klávesnici notebooku meno jej dcéry.
,,Facebook..to nič...noviny tiež... Sakra musí tu niečo byť!"
Cheril prehľadala snáď všetko o zlodejovi a o Sophie. No márne.

,,Nieže ťa napadne zdrhnúť! Idem ti kúpiť dačo iné na oblečenie. Henten ťa nechcel."
Sophie sa kukla naschvál do zeme. V hlave sa jej vynoril plán ako utiecť.
,,Idem čau."
,,Ahoj.."
Sophie po tom ako Noah zavrel dvere rotrazila okno, vybehla von a bežala rovno na slobodu.
Prišla k ceste a videla z diaľky približujúce sa auto.
Zastalo pri nej, no na jej prekvapenie z neho vyšiel Noah.
,,Prečo musím mať také šťastie aj pri jedinom úteku?!"
Spýtala sa samej seba v mysli.
,,Si si myslela že som taký sprostý a že ťa nechám doma samú nech zdrhneš čo?"
,,Ako si vedel.."
,,Že pôjdeš touto cestou?"
Skočil jej do reči Noah
,,Normálne. Každá chodila tadiaľto. Bola by len desať percentná šanca že pôjdeš druhou cestou."
Noah sa otočil a šiel smerom domov.
,,Nehovoril si že mi ideš kúpiť oblečenie?"
,,Nie. Chcel som si ťa vyskúšať či zdrhneš či nie."
,,Sviňa.."
,,Ach..toľko prezývok mi dali tie ostatné. Debil, imbecil, sviňa..a potom samé nadávky."
,,..Koľko si ich uniesol?"
,,To sa ani spočítať nedá."
,,A čo sa s nimi stalo?"
,,Neviem..predal som ich a už o nich nič neviem."
,,To ťa baví? Ničiť týmto dievčatám život?"
,,Tak je to vpodstate moja hobby..takže ma to baví."
,,Ako ťa môže baviť takáto práca?"
,,Už bolo dosť otázok. Buď sa teraz spýtaš ešte jednu otázku a nedostaneš tri dni jedlo alebo budeš čušať."
Sophie mala na mysli toľko otázok ktoré chcela venovať Noahovi. No Sophie si vybrala ticho. Nechcela byť tri dni bez jedla. Aj keď jeden suchý krajec chleba a pohár plný do polovice nieje taktiež nič moc.
Noah a Sophie prišli domov. Noah venoval Sophie ľútostný pohľad.
,,Prepáč.."
Ťažko zo seba vyslovil Noah.
,,Čo?"
,,Prepáč hovorím.."
,,A to akože prečo? Nebol si doteraz tvrdý chlap ktorý sa neospravedlňuje, neprosí a neďakuje?"
,,Nerieš mňa. Rozmýšľaj radšej nad tvojím osudom. A buď rada že si ťa ešte nikto nevzal. Pretože ako ma poznáš, ja ťa predať môžem kedy chcem, kde chcem a za koľko chcem."
,,A ja som si myslela že si sa zmenil k lepšiemu."
,,Prečo by som mal byť lepší, keď môžem byť zákerný a jednoducho byť taký aký som v reále.
,,Čo keď niesi v reále taký aký si teraz ale si úplne iný človek? Čo ak máš celkom dobré srdce? Čo ak si naozaj úplne iný? Prečo neukážeš svoju pravú tvár?"
Noah s jeho nervami už stratil pojem o tom čo povedať môže a čo nie.
,,Lebo v mojom živote sa moju pravú tvár už dávno ukázať neoplatí! Moja pravá tvár zapríčinila už dosť škody a preto tu už ľudia ktorých som mal rád už niesú!"
Sophie mala na pláne dostať z neho všetky informácie. Zatiaľ jej to vychádzalo veľmi dobre. Sophie počas zlých časov myslela na hrejivé objatia jej matky. A ďalšie zlé časy sa začínajú ďalším dňom.