Kidnapped

Kapitola IX

,,Hej vy!"
,,Ja?"
,,Áno vy! Videli ste odtiaľto teraz niekedy odplávať ľod?"
,,Takéto informácie vám prezradiť bohužiaľ nemôžme."
,,V tej sprosej lodi je moja dcéra ktorú uniesli! Môžete mi teda povedať, kde je tá ľoď s mojou dcérou?!"
Zamestanec na prístave sa začínal Cheril báť. Jej tvár vyzerala veľmi nehnevane, no zároveň aj smutne.
,,Denne sa odtiaľto odplaví, ale aj pristaví stovka ľodí. Neviem vám preto povedať, či odtiaľto nejaká taká ľoď odišla. ,,
Vedeli by ste mi ste mi povedať aspoň to, ako tá ľoď vyzerala?"
Zamestanec prístavu sa nechcel moc zaoberať tým prípadom. Čo keby ten zlodej zistil, že to bol práve on čo prezradil aj malú stopu vzhľadu lode.
No nechcel nech sa vystrašená mama unesenej dcéry bojí ďalej, tak preto sa rozhodol prezradiť pravdu.
,,Bola biela s nejakým nápisom ktorý som si nestihol prečítať."
,,Ako je možné, že ste si ho nestihli prečítať, keď tá loď mohla štartovať zo svojho miesta maximálne v desiatich maximálne v pätnástich kilometroch za hodinu?"
,,Nebola to loď..bolo to niečo medzi člnom a vodným skútrom. Takže to z miesta vyštartovalo dosť rýchlo."
,,Potrebujem aby ste mi požičali niečo s čím ho môžem dohnať."

,,figlio mio! Benvenuto ... cosa hanno visto così all'improvviso?"(syn môj! Čo si sa tu tak zrazu zjavil?)
,,Sai, ho qualcosa di interessante per te"(vieš, mám pre teba niečo zaujímavé)
Noah ukázal prstom na Sophie. Aj keď nevedela o čom sa rozprávajú zistila, že to bude pravdepodobne niečo o nej.
,,Kto to je?"
Noah sa dotieravo pozrel na Sophie a povedal
,,Predstav sa..chce vedieť kto si."
,,Nie! Nebudem mať nič spoločné s mafiánmi ako si ty a tvoj otec!"
,,Moju rodinu si do huby neber!"
,,Lebo čo? Predáš ma daľšej mafii?"
,,Môj otec je mafiánsky šéf. Môže ťa dať zabiť. Alebo lepší prípad, predať ťa inej mafii."
Sophie ostala radšej ticho. Nechcela sa prirobiť ďaľšie problémy.
,,Tak. Poď Sophie. Ukážem ti tvoj nový ,,place,, kde budeš spať a..trčať. Nebude to nejaký luxus, ale to miesto predtým bolo horšie."
Noah odniesol Sophie do miestnosti kde mala mať teraz jej v úvodzovkách povedané izbu. Sophie nebola moc nadšená, ale vedela že protestovať nemôže pretože ako pozná Noaha, tak by si narobila daľší problém.
Noah ju zamkol a vkročil do svojej starej kancelárie.
,,Noah. Vitaj naspäť. Chýbala som ti?"
Po vyslovení jeho mena tým hlasom sa mu vyhodili zimomriavky po tele.
,,Katrin? Ty čo tu robíš?! Pustil som ťa. Tak tu už nemáš čo robiť!"
,,Komu ďaľšiemu hovoríš samé lichôtky aby si ho oklamal?"
,,Do toho ťa nič nieje!"
,,Dobre. Zistím si to sama!"
Katrin vošla do miestnosti kde bola Sophie.
,,To teba ten debil uniesol? Koľko si uňho?"
,,Za pár mesiacov to bude asi rok."
,,To je nič. Vieš koľko som uňho bola ja? Tri roky."
,,A vrátila si sa domov?"
,,Nie. Mala som veľa záujemcov. No on ma nechcel predať aby to vyzeralo tak, že si ku mne našiel nejaký bližší vzťah. No celý ten prípad s uneseným bolo len ,,klamstvo,,."
,,Takže to znamená, že ma niekde vyhodí a ja sa nedostanem k mame?"
,,Ak budeš hrať slabú, tak hej. No ak budeš silná a ukážeš mu čo všetko dokážeš, tak budeš mať šancu že ťa nechá a ja ti pomôžem."
,,To vážne? Tak ďakujem."
Katrin už nič nepovedala a vrátila sa k Noahovi.
,,Dávaj si na ňu bacha. Prvé stretnutie mi stačilo na to aby som uvidela čo všetko dokáže."

Sophie uvidela malý slnečný lúč ako svieti spopod steny. Všimla si poklopu na podlahe. Pomyslela si že možno na to Noah zabudol a bude tam niečo skryté. Sophie otvorila poklop a zišla dole po schodoch čo sa tam ukrývali.
Otvorila dvere na konci dlhej chodby a oslnilo ju slnečné svetlo. Nemohla uveriť vlastným očiam. Bola vonku, vonku na slobode. Rozbehla sa preč. Nič ju nemohlo zastaviť.