DRAMIONE AKO EŠTE NEPOZNÁTE

29. (end)

Až keď som dobehla na kraj lesa som si uvedomila že ma už nikto nenaháňa. Tu by to bolo už bezpečnejšie sa odmiestniť. Vytiahla som prútik z čižmi a odmiestnila sa do jednej prázdnej uličky. Nikto nikde. Je divné mať na sebe plášť v meste tak som si ho aj so šatkou zložila a brala všetko v rukách. Aspoňže som sa stihla predtým prezliecť a nemusím tu pobehovať v šatách. Hmm.. Bar, nahmatala som vo vreckách nejaké peniaze a tak vošla dnu.  Sadla som si ku baru a objednala si 3 poháriky vodky, ktoré som bez zaváhania kopla do seba. O chvíľu sa vedľa mňa objavil nejaký človek ale toho som ľahko odohnala zdvihnutým prostredníkom. 

Cez okno už bolo vidno ako sa stmieva a ja som si objednávala drinky jeden za druhým. Už aj rozmazane videla keď si niekto sadol ku mne a objednal si niečo. Niečo...ten hlas...TEN HLAS! Draco. Pozrela som sa mu cez vlasy do tváre  a áno. Sedel tam on! Z vrecka som roztrasenými rukami vybrala peniaze, položila na pult a chystala sa odísť. ,,To ma nenávidíš až tak?" Pozrela som sa na neho. Všetko okolo bolo rozmazané ale on sedel predomnou ako anjel. Žiarivý a krásny anjel. ,,Neviem prečo sa mne a svojmu otcovi vyhýbaš a ak som spravil niečo že ja tak sa vážne ospravedlňujem" Ostala som ticho a len pozerala ako pije jeden drink za druhým. Ja som tam len stála ako taká troska. ,,Ak by si mi len povedala čo som spravil alebo čo mám spraviť aby..." ,,N-nem-môžšeš s tým ni-č-č spra-viť.  Povedala som s dosť podnapitým hlasom. Už sa mi znova tlačili slzy do očí a už už som sa pohla ku dverám ale z ničoho nič ma Draco zobral na ruky a ja som nemala silu ani vôľu odporovať. Išli sme niekam po schodoch ale neviem presne lebo som sa stále pozerala len a len na neho. Tak krásny... Zrazu ma púšťal a ja som si už myslela že skončím na zemi ale ocitla som sa na posteli. Draco šiel zamknúť. Čo? ZAMKNÚŤ???!!! Kde som?! Začala som sa obzerať. Bola som v nejakej izbe ale ničím nebola výnimočná. Keď som sa otočila že chcem niečo povedať tak sa Draco objavil len niekoľko centimetrov od mojej tváre. pozeral sa mi hlboko do očí. Teraz mám na výber buď ho odtlačím a utečiem alebo sa na neho vrhnem. Pozrela som sa mu na pery a oni sa hýbali. Musí niečo rozprávať ale nič nepočujem. Čím ďalej sa pozerám ja jeho pery tým mám väčšiu chuť sa ich dotknúť a pobozkať ich. Znova som sa mu pozrela do očí a už som to nevydržala a hodila sa mu okolo krku a perami na tie jeho. Z toho že stuhol som vyčítala že toto nečakal ale po malej chvíli ma zvalil na posteľ a začal mi rukami blúdiť všade po tele. Bolo to tak dávno. Tak dávno čo som cítila tak nežný a pritom dravý dotyk. Všetky časti tela kde sa ma dotkol som mala ako pod ohňom. Túžila som po tomto okamihu 5, 5rokov. 5 rokov v celibáte. 5 rokov ... je to tak dávno..... Všetky jeho dotyky som si užívala ako najviac som mohla a najradšej by som navždy ostala v tomto okamihu ale niekde hlboko v hlave pod oparom alkoholu som počula hlások že takto ublížim najviac sebe a jemu...

Ráno som sa zobudila s obrovskou opicou . Ako som sa otočila som skoro zvrieskla ale našťastie som si hryzla do jazyka. Svoje spodné prádlo som uvidela vedľa postele tak som sa poň rýchlo zohla ale to asi nebol najlepší nápad keďže som skoro spadla z postele a skoro ozvracala všetko okolo seba.  Rýchlo som si zobrala svoje spodné prádlo do ruky a utekala tak ako som bola do kúpelne. Aspoň som dúfala že to je kúpelňa a nie dvere niekam na chodbu. Mala som šťastie a bola to maličká kúpeľňa. Nahla som sa nad záchodovú misu a už som videla naposledy jedené jedlo. Po chvíli keď už môj žalúdok nemal čo vyvrhnúť tak som si na seba navliekla spodné prádlo a čo najnenápadnejšie som chcela vyjsť von, zobrať si ostávajúce oblečenie a odísť. Najprv som otvorila dvere a uzrela Draca ako spí otočený chrbtom ku mne. Liezla som po zemi po štyroch pre prípad že by som spadla. A už som sa naťahovala po tričko keď sa Draco ozval. ,,Môžeme sa už konečne porozprávať?" Chvíľu som nechápala ale po tom výpadku v mojej mysli som sa načiahla po tričku dala ho cez seba a robila akoby som nič nepočula a hľadala ďalej svoje nohavice a čižmi s prútikom. Za niekoľko chvíľ si Draco stihol dať boxerky a podísť ku mne. Niečo rozprával že sa potrebujeme porozprávať ale keď si uvedomil že ho ignorujem tak mi chytil zápästie a pritisol ku stene. ,,Počúvaj ma už konečne!" Povedal, no skôr kričal už od hnevu. ,,Dobre." Vzdala som to. Nemám silu odporovať ani nič skrývať. Sadla som si na kraj postele a pozeral sa na svoje nohy a na podlahu. Draco si vydýchol a sadol si ku mne a otočil sa tvárou ku mne. ,,Tak..." Nevedela som čo povedať.  ,,Prečo nie si so svojou manželkou? Určite sa už strachuje." Pozerala som sa na svoje späté ruky. ,,Nieje moja manželka. Bolo to len dohodnuté a donútené manželstvo. Ale nedialo sa. Aj tak by to dlho nevydržalo." ,, Takto sme sa spoznali...." Až neskôr som si uvedomila že som to povedala nahlas. ,,Herm, ale to bolo iné.." Čupol si predomňa a chytil moje ruky to tých jeho. ,,Je to to isté, mali sme dohodnuté manželstvo, boli sme nútený sa skoro vziať kvôli tým povrchným blbostiam..." Už mi stekali slzy ale stále som to chcela udržať a nezhrútiť sa tu pred ním. ,,Herm, vtedy to bolo inšie a ty to vieš, a... niesi taká barbína ako ona." Uchechtol sa a ja som sa nad tým musela tiež zasmiať. ,,No vidíš, už neplač." Iba som sa usmiala a skočila mu okolo krku. Viem, muselo to vyzerať príšerne keď ja som na sebe mala len tričko, on tu bol skoro nahý a objímali sme sa tak silno až som skoro nevedela dýchať. ,,Dobre, a teraz mi povedz všetko."

Trvalo asi 2 hodiny kým som mu všetko povedala a povysvetľovala. ,,A keď tú broš nájdeš, nezlomí sa aj to prekliatie? No ja sa nebojím smrti ale viem čo robí smrť s tými čo žijú, a hlavne sa bojím oteba." Oprela som sa o jeho plece ,,O ničom takom neviem, nepýtala som sa  aké má schopnosti." Na chvíľu sa zamyslel. ,,Tak za pokus to stojí. nie?" Usmiala som sa na neho a prikývla. 

Pred nami stojí ďalšie dobrodružstvo ale najhlavnejšie je to že ho prežijeme spolu.