DRAMIONE AKO EŠTE NEPOZNÁTE

2.

HERMIONA

Dnes je deň keď sa vraciame na Rokford. Malfoy tiež ide a ja idem za McGonagallovou či by ma mohla znovu zatriediť do fakúlt.

Išli sme tak ako každý rok len s tým rozdielom že som nešla s Potterom a Waeslym ale s Malfoyom. Už ku mne nie je dement ako predtým a už so mnou ako kedy prehovorí aj keď to nie je povinné ale vo vlaku aj v koči sme išli bez slova. Na schodoch kde mala McGonagallová svoj monológ som sa jej konečne spýtala či by ma nemohla ešte raz zatriediť do fakulty. Neochotne ale prisvedčila. Asi si myslela že si robím žarty ale ja som to myslela celkom vážne. Celou cestu sa so mnou chceli Potter a Waesly rozprávať no ja som sa robila akoby neexistovali. Aj keď bolo ťažšké aby som na nich neviletela.

,,Hermiona!!!"

Zakričali naraz Ron s Harrym. Ja som sa ani neobzrela. Ako som zazrela Pottera hneď mi stúpol tlak. V hlave som pomyslela nech sa potknú a rukou trochu pohla ich smerom. Naučil ma to Voldemort, teda otec. Iba som sa nad tým uškrnula. No v tedy už chlapci ležali na zemi.

Ten klobúk rozmýšľal asi hodinu. Až kým som mu trochu nepohrozila. Vedel koho som dcéra. Zabudla som na toto. Ale nakoniec ma dal do fakulty slizolín. Nikto nič nepovedal ani ako zvyčajne mi ani nezatlieskali. Niet sa čo diviť keď prestupujem z chrabromilu do slizolínu. Každým krokom ma sprevádza ozvena až kým som si nesadla vedľa Draca. Každý si začne šuškať lebo ani vo vlaku ani vo voze nás spolu nikto nevidel. A každý vedel že sa vôbec nemusíme. Lucius aj otec sa dohodli že ako zámienku že prestupujem je Draco. Všetci sa od neho odtiahli. Dokonca aj Goyle a Blaise. Tak či tak sa doplazia naspäť. Cítila som v Malfoyovi narastajúci hnev. Chytila som mu ruku ktorú mal zovretú na stole. Každý to videl. Keď chcela McGonagallová začať s monológom a privíaním tak v tedy to Malfoy nevydržal. Postavil sa a odkráčal až ku dverám. Ja som ho nasledovala. Cítila som na sebe pohľady ako žiakov tak aj učiteľov no radšej som to neriešila a pridala do kroku. Dohnala som ho až v klubovni. Nič som nepovedala lebo by to bolo zbytočné. Len som ku nemu pribehla, otočila ho čelom k sebe a objímla som ho. Nerozplakal sa ale cítila som jeho nechuť ku škole a ku všetkým prítomným.

Keď som započula ako idú prefekti aj so žiakmi tak sme sa odtiahli. Keď sem všetci prišli tak zastali pri dverách. Uvedomila som si že ho držím za ruky. Rýchlo som ruky stiahla a obydvaja išli do svojich izieb. Na izbe som bola sama. Super! Povykladala som si veci a ľahla si do izby. Stavím sa že aj Malfoy má sám izbu. Použila som zneviditeľnujúce kúzlo ktoré ma naučil otec a išla som za Malfoyom. Ako som povedala. Má izbu sám pre seba. Zrušila som kúzlo a prisadla si k nemu na posteľ. Hlavu mal sklonenú do zeme no neplakal. Pohladila som ho po ruke a on sa pozrel na mňa. Zaujímavé ako sme po sebe predtým štekali pri každej príležitosti a teraz sa rozprávame bez slov. Nemám ho v láske to je pravda no už ho nenenávidím.

,,Malfoy! Už sa konečne spamätaj! Nebuď už taký tupec! Veď si Malfoy!"

Pozrel sa na mňa s obavami v očiach. Akoby ma nikdy nevidel keď som niekomu vynadala. Zagúľala som očami. Začínal ma srať.

,,Spamätaj sa, netvár sa ako chlap ale aj sa tak správaj!"

Otočila som sa, použila som zneviditeľňujúce kúzlo a išla do svojej izby.

Ľahla som si na posteľ a zrušila kúzlo. Ten hlupák je ako malé dievčatko čo neznesie ohováranie. A to mám predstierať že s ním chodím. Keď sa nevzchopí tak si nájdem nejakého iného zo slizolinu. Achhhh....

Vydýchla som si keď v tom sa v strede mojej izby zjavili Harry a Ron. Ja som len zagúľala očami a zas si ľahla do postele.

,,Čo je to s tebou Hermiona? Prečo si prestúpila?"