15.

162 10 0
                                    

Zobudila som sa keď ma Malfoy zobúdzal trochu mnou opotriasol a to som už bola trochu pri vedomí ,,Čo chces?" Spýtala som sa a trochu pootvorila oči. ,,Je už desať" povedal kľudne. ,,To si ma nemohol zobudiť skôr?!" Utekala som sa prezliecť ,,Herm, je sobota!" Povedal trochu posmešným tónom. ,,Tak čo ma do riti budíš!" Zase som sa rozplacla na posteli. ,,No neviem ako ty no ja sa ženiť ešte nemienim. Veď mam len 18! A aj ty ako predpokladám a v Snapeovej pracovni som našiel knižku. Píše sa tam o tom obrade ktorý chce uskutočniť tvoj otec." Toto už ma zaujalo viec ,,No tak hovor" Sadla som si na posteľ a počúvala čo z neho vypadne. ,,Nemohol som ju doniesť lebo prišiel tvoj otec a ja som sa musel skryť a zobral si ju so sebou. A ak tú knižku zobral tak to musi byť to. Je to krvný obrad kde sa obetujú neviem čo lebo som to nestihol dočítať no nie je to nič dobré"pozrela som sa na neho nechápavo. Dosť dlho som nedržala knižku v rukách. ,,Mala by si čítať, skrátene je to obäta ktorá prenáša z mágia a telesná sila z jedného jedinca na druhého." Vzdychol si. Vážne by som mala viac čítať. Povzdychla som si. ,, Nechcem robiť žiadne obäty. Je to neľudské a otec už má dostatok sily aby si robil čo sa mu zachce" Povzdychla som si. ,,Ani ja no tak som dostal nápad. Utiecť." Pozrela som naňho. Či to myslí vážne. No musím sa priznať že aj mňa napadlo či by som nemala zdrhnúť ale.... ,,Ale otec má pod palcom desiatky smrťožrútov a ako by sme ich prebili? Veď sme len dvaja a pochybujem že niekto sa odváži vzoprieť sa mu. A Pottera by som na mieste zabila ak by som ho uvidela takže aj táto možnosť padá." Dopovedala som svoj monológ no myslela som ho vážne. Kde by sme šli? Jeho todina by nás prezradila moji "rodičia" tiež padajú lebo to by bolo prvé miesto kde by nás hľadali a s Potterovou partou by som neprehovorila. No ale utiecť je najlepšia možnosť a brať sa máme 2 týždne. Tak sme museli konať rýchlo. ,,Skús zohnať nejaké jedlo a pitie ja zoženiem ostatné." Prikývol a odišiel z izby. No museli sme ešte vymyslieť kde pôjdeme. Nikde nie sme výtaný. Hlavne u čarodejníkov a ostatný by na nás donášali. No to vyriešime časom. Ak nie tak budeme pri najhoršom si postavíme niečo alebo čo. Takže musím zohnať metly, mapu, zaskolacbatohy, lano pre prípad núdze, peniaze a to je asi všetko. A ešte musím poslať list Chloe keby tam išiel môj otec a vypytoval by sa a pošlem s tým aj náramky ktoré ich ochránia proti kúzlam.

Keď som už dopísala list a spravila tie náramky. Musím priznať že mi na nich záleží. Ach. Ten list som poslala poštou ktorú by môj otec neprehľadával. Priplatila som aby sa to ku nim dostalo ešte dnes. Mohla som im dať ten list sama ale otec by vycítil že som tam bola. Toto bude ozajstné peklo.

Večer sme už boli zabalený a cakali sme do deviatej. O tomto čase zvyčajne chodím na párty a budú si myslieť že sme tam išli spolu. Obydvaja sme mali jeden batoh ktorý sme si zmenšili a dali si ich do vrecka. Teraz tá najťažšia časť. Dostať sa z Rokfordu. Pomaly sme sa vykradli von z mojej izby. Vyšli sme hore lebo som mala izbu v katakombách ako každý slizolinčan. Východ bol už za rohom no začula som kroky. Do riti to je Beatrix. A nie je sama. ,,Vážne ste si istý?" Spýtala sa Beatrix ,,Áno som si istý a nič ma nezastaví po tom čo som našiel svoju dcéru." Odpovedal otec . Išli ku nám a ja som nemohla nepočúvať. V tom ma Draco chytil za ústa aby som nekričala a zatiahol ma do malej miestnosti čo mala asi meter krat meter a ešte tu boli metli. Tie na upratovanie. Co tu do riti robia? No ale hlavne je ze som na sebe cítila Dracov dych. Trochu som vytočila hlavu a stále som cítila na sebe Dracov pohľad a jeho vypracovaná hruď awww. Zahryzla som si do pery. Keď v tom sa pritisol k dverám a otvoril ich. Najprv vyšiel on a potom ja. Všade bolo ticho tak sme potichu dobehli ku vchodovím dverá a opatrne tvorili a vyšli von do tmy. Zašli sme do vyššieho krovia a tam som vytiahla zneviditeľňovacie plášte. Dosť vzácne. A jeden posala Dracovi a jeden som si dala ja. Takto sme pomali leteli nevedno kam

DRAMIONE AKO EŠTE NEPOZNÁTE Donde viven las historias. Descúbrelo ahora