1.KAPITOLA

1.5K 49 2
                                    

(Na fotke moja predstava o hlavnej hrdinke Kore.)
Stojím medzi dverami izby mojej o dva roky mladšej sestry Elishy. Sledujem ju ako sa na seba hrdo pozerá do zrkadla. No predtým ako sa na seba začala pozerať sa poriadne zmachlila a obliekla do sexy oblečenia. Je to normálne aby to robil 15-ročná tínedžerka? Ja mám 17 rokov a maľujem si len mihalnice a obliekam sa tak,aby mi neboli vidieť prsia,pretože som hrozne hanblivá.
"No hovor Kora...vyzerám skvelo,že?"oslovila ma Elisha. 
Mykla som plecom. "Ako vždy."
"Takže super,však?"moja sestra je hrozne namyslená. Nehovorím,že je škaredá,práve naopak je veľmi pekná. Sme traja súrodenci. Elisha,ja a môj o 2 roky starší brat Adam. Naši rodičia musia byť na nás hrdí,pretože všetci traja sme veľmi pekní a chodíme na ten istý gympel.
"Zas ideš do svojej práce?"spýtal sa posmešne Adam.
Elisha nechápala. "Kam?"
"Veď do bordelu."začali sme sa smiať,len Elisha sa zatvárila nahnevane. Chytila do ruky podušku a hodila ju po Adamovi. Adam a ja sme si vždy rozumeli. Máme podobné názory,sme rovnako bláznivý,ale Elisha je iná. Adam nás má obe rád,ale mňa vždy viac uprednostňoval. 
Elisha zabuchla dvere a my s Adamom sme sa stále smiali. 
"Som rád,že aspoň ty nie si ako ona."povedal mi.
"Ja som rada,že nie som taká. Preboha veď má 15 rokov a je ako taká...štetka."šepla som. 
Adam prikývol. "No nič sestrička...za desať minút vyrážame."povedal. Adam má vodičák,takže nás každé ráno bráva do školy a aj zo školy. On už mal byť dávno zo školy vonku,ale v škôlke si ho nechali o rok dlhšie,takže teraz je ešte len štvrták,ja tretiačka a Elisha prváčka. 
O 10 minút sme teda nasadli do auta a vyrazili do školy. V škole sme boli za päť minút a pred vchodom čakali Adamovi verný kamaráti a kamarátky. Hneď sa s ním zvítali. Elisha už dávno bola niekde vnútri pri svojich príveskoch,jej kamarátkach. 
"Čauko aj ty,Kornélia."povedal Patrik,najlepší kamarát môjho brata. Jediný on ma volal mojim vlastným menom Kornélia,ostatní ma volajú len Kora.
Pozdravili ma teda aj ostatní chalani a potom sme šli dnu. Namierila som si to teda rovno do svojej triedy,kde ešte neboli moji najlepší kamaráti Oliver a Laura. Sadla som si teda na miesto,kde som si vybalila veci. O chvíľu sa obaja dovalili a boli zažratý do nejakej témy. Obaja ma pozdravili. Laura si sadla vedľa mňa a Oliver ako vždy za nás. Laura sa k nemu ešte otočila a ďalej sa s ním rozprávala.
"O čom je reč?"spýtala som sa. 
"O tom filme,čo sme spolu my dve pozerali."povedala Laura. 
Prikývla som hlavou. "Bol to super film."
"Inak Kora...premýšľala som,že si zmením farbu vlasov."povedala Laura. 
"Prečo?"nechápala som.
"Pretože ten chalan čo sa mi páči mi povedal,že má rád blondínky a brunety."povedala sklamane.
"Podľa mňa tebe seknú tieto ryšavé."povedal Oliver. "Kašli na toho chalana,veď si pekná takto,nemeň sa kvôli nemu."
"Oliver má pravdu. Toto je tvoja farba,pristane ti."súhlasila som. "Keby ťa má naozaj rád tak mu je jedno či si ryšavá,modro vlasá alebo akákoľvek.
"ďakujem vám."povedala s úsmevom. Laura je predsa veľmi pekné dievča s krásnymi dlhými ryšavými vlasmi,zelenými očami a nádhernou postavou a ešte k tomu má úžasnú povahu.

Po škole som čakala pred triedou na brata aby sme išli spolu domov. Hneď ako zazvonilo otvorili sa dvere odkiaľ vybehli všetci a nakoniec až Adam,Patrik a Andrej. Všetci traja ma pozdravili.
"Dobre kámo,tak o štvrtej dojdem k vám."povedal Patrik a odišiel spolu s Andrejom.
"Kde je Elisha?"spýtal sa ma Adam.
"Veď ona už skončila pred dvoma hodinami."pripomenula som mu.
Prikývol a šli sme do auta. "Dnes teda príde Patrik a aj Daniela."povedal. Daniela je jeho frajerka,s ktorou je už dva roky. Majú sa naozaj radi a ja im to prajem.

Pod holým nebom [DOKONČENÉ]Onde histórias criam vida. Descubra agora