Holubica

244 27 2
                                    



Ruky klamstva pevne ju zvierajú v hrsti.

Pokojne.

Už niekoľko storočí.

A zvierajú ju mocne tak, že ako skamenená sa zdá.

No povolili. Podcenili holubicu.

A ona letí.

Opustila väzenie rúk klamstva a tak sa v tichosti skorého rána ozýva len trepot krídiel.

Holubica pravdy letí do sveta a ruky sa len márne snažia polapiť jej osud.

Tichá strana duše Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt