Tichá strana duše

Priepasť Života

V tedy keď vina kričí z nevypovedaných slov.
A život umiera v tisícom hriechu.
Vtedy očakávajúc márne stehy ihly,
Trhá sa niť úspechu.
Pribehol priateľ jeden, druhý.
No sú to vyplody fantázie.
Pretože krvácaš, blúzniš.
A tvoj mozog príjma ďalšiu vlnu anestézie.
Šlap opatrne.
Vyhýbaj sa kalužiam nenávisti.
A buď potichu, pretože aj nemý má uši
A ty nechceš, aby počul to čo skrývaš.

Cítiš to?

Tú pachuť na jazyku.

To je tá lož čo si utkal z vymyslených právd.
A je to ako mrzák bez nôh čo sa snaží utiecť.
Priepasť, ktorú si sám utkal.
Čaká a praje si, aby si ju nakŕmil zbytočnymi snami.
A potom, keď tak vykonáš...

Spomeň si na mňa a poďakuj mi.