Tichá strana duše

Ryhy v kôrach starých stromov

Zistila som tvoje tajomstvo.
Stromy mi ho pošepli.
Celkom mu nerozumiem.
No to nevadí.
Opýtam sa znova.
Pretože oni vedia všetko.
Sú tu už niekoľko storočí.
Listy sú ako životy.
Jeseňou opadajú.
Ale všetky spomienky...
Tajomstvá.
Sa vyryjú do kôry.
Každá jedna ryha.
Žiari ako symbol.
Ako cesta, ktorou si niekto prešiel.
Síce mi stromy šepkajú tie tajomstvá...
No celkom im nerozumiem.
Hovoria starým jazykom.
Raz ho rozlúštim.
A nájdem v kmeni stromu aj jednu z tvojích a mojích rýh.
Budem pozorovať.
Či náhodou časom nesplynú v jednu.