Vraj by som sa mala socializovať.
Asi ich baví sa stále opakovať.
Vraj by som nemala byť zavretá vo svojej izbe.
V mojej mysli, kde smútok kysne.
Vraj by som mala niekedy vísť von na svetlo duší...
Medzi ľudí.
Akoby to nebolo jedno
Či lietam sama v izbe s ceruzkou a papierom.
Mojím zdrojom myšlienok.
A či stojím medzi ľudmi. Sama.
Uprostred jamy príšer.
YOU ARE READING
Tichá strana duše
PoetryNepočuješ to. No všetko v tebe kričí, Hovorí ti nie. No ty pokračuješ. Pretože aj keď celé tvoje bytie kričí nie Tak tá tichá strana tvojej duše Šepká áno. ____________________________________
