Jemnosť vznášajúca sa vo vode
Hladko ako lístok vo vetre
Listy jemné
Na dotyk ako zamat
A prúd vody stále odnáša jemný kvet
Niekam do neznáma
Spev vtákov akoby chcel povzbudiť túto cestu
Ktorá zdá sa nekončí
No slnko zapadá
Voda sa búri
A v tme sa jemnosť zachytáva
A cesta sa zasekáva
Tam kde ledva začala
A odpad, ktorý zanechal tam človek zlý
Je kvetu osudný
YOU ARE READING
Tichá strana duše
PoetryNepočuješ to. No všetko v tebe kričí, Hovorí ti nie. No ty pokračuješ. Pretože aj keď celé tvoje bytie kričí nie Tak tá tichá strana tvojej duše Šepká áno. ____________________________________
