Často túžim byť ako niekto v ríši kníh.
Často sa s ním stotožním.
Sú to jednoduché duše.
či zložité.
Nebojácne.
či aj nie.
Bez mágie.
A bez obyčajnosti.
Je ich tak veľa.
A ja mám potom pocit.
Akoby som mala z každej niečo.
A potom neviem čo vlastne cítim.
Kto som.
Ako vyzerá moja nebojácnosť.
A mágia.
Ktorá tam asi ani nie je.
Možno sa ukrýva v niečom inom.
Ale... Je ťažké vedieť čo cítim.
Keď každá rozprávka rozpráva iný príbeh.
A keď vo mne je kúsoch zo všetkých.
YOU ARE READING
Tichá strana duše
PoetryNepočuješ to. No všetko v tebe kričí, Hovorí ti nie. No ty pokračuješ. Pretože aj keď celé tvoje bytie kričí nie Tak tá tichá strana tvojej duše Šepká áno. ____________________________________
