Nastražil uši
Vo svetle hviezd tam uteká
Srsť šedá mu veje
Z jeho hlasu vzniká ozvena
Mesiac na oblohe
V splne svieti jasne
Keď vzhliajú k nemu čisté oči
A v jeho vití skrývajú sa básne
Ako z najznámejších rozprávok
Na útese jeho tieň
Zahalený v čare ticha
Vtedy aj hviezdy spievali by preň
Teraz leží ako dieťa
Zraniteľný pohľad má
Tento obrazec chcem vidieť väčne
Aj keď neviem či sa to dá
Neviditeľná ruka
Pri ušiach v jemnej srsti sa mu borí
Za účelom jemným pohladením
Pocit pokoja v ňom tvorí
V divočine domov skrýva
A okovy nepozná
Majiteľa nechcel by
To predstava preňho hrozná
Ruka vánku neprestáva
Hladí mu tam za ušami
Oči sa mu zatvárajú
Keď domykal fúzikami
Zavrel oči teraz drieme
Zrovna slnko vychádza
Preňho nič iné než noc tu nie je
Letné dni on nepozná
YOU ARE READING
Tichá strana duše
PoetryNepočuješ to. No všetko v tebe kričí, Hovorí ti nie. No ty pokračuješ. Pretože aj keď celé tvoje bytie kričí nie Tak tá tichá strana tvojej duše Šepká áno. ____________________________________
