Viem akú otázku kladieš si ty
No na chvíľu zmĺkli
A počúvajTvojím srdcom preletel hurikán
Zatiaľ, čo tvoja myseľ mlčíV tranze
V stratení
Počula som legendy o tvojom srdci
A nakoniec sa v ňom stratila
Keď som videla všetky tie
komnaty
Izby
Smútočné obrazyPrechádzala som po chodbách
Ktoré nemali konca
Každú chvíľu iné dvere
s krásnou menovkou vyrytouNájdem tam aj svoje meno?
Našla som pár dvier
Ceľkom inej farby
Dvere boli zapečatené
A cez ne prehodená látka tmy
S menovkou a bezZdá sa
Že na jednych som tam bola tiež
Celkom iných
Zničených
Zabudnutých
A je to zrovna moja chyba
Lebo po nahliadnutí do vnútra
Som ušla
Vzdialila sa
A nechala vychladnúť niečo šialené
Čo už možno nebude ako predtýmNo a iné...
Na dverách smútku hviezdy
Nie sú znakom šťastiaKiežby
Hviezdy tie sa strácajú
Ako duše v daždi
Ako kvapky letiace vzduchom
Tie čo dopadnú časom na dlážku
A zmiznú
Ako životy nám milovanýchVeríš v boha?
Či je tam?
A prečo nechal odísť duše belosti?
Nechcel zraniť
Ani zahnať pocit radosti
Je to ako tu
Keď padajú hviezdy
A ty čakáš a hovoríš siKiežby
Padla hviezda
A čakáš kým sa tak stane
No život je ako vesmír
A hviezdy duše v ňom
Je to to istéPadla hviezda
Tak prečo neplačeš?
Tak isto ako pri iných?
Rozmýšľal si niekedy prečo vesmír neochraňuje hviezdy?
A nechá ich spadnúť?
Ani ja neviem
Ale mohol si si všimnúť že to prázdne miesto nahradí novou
Skús to aj ty
Ale nezabudni
Pretože nahradiť a zabudnúť sú veci rozdielneVerím, že si tie staré hviezdy pokryté čiernym šatom zapečatíš do komnát
A vyryješ im mená s hviezdou na konci
A nech je akokoľvek zdrvujúce nechať ich ísť...Ži pre živých
Dýchaj pre blízkych
Usmievaj sa pre priateľov
A občas sa obzri
na tú minulosť zahalenú v čiernom
A na dvere ich komnát kde majú už navždy vyrytéZbohom
BINABASA MO ANG
Tichá strana duše
PoetryNepočuješ to. No všetko v tebe kričí, Hovorí ti nie. No ty pokračuješ. Pretože aj keď celé tvoje bytie kričí nie Tak tá tichá strana tvojej duše Šepká áno. ____________________________________