Tichá strana duše

Komnaty tvojho srdca

Viem akú otázku kladieš si ty
No na chvíľu zmĺkli
A počúvaj

Tvojím srdcom preletel hurikán
Zatiaľ, čo tvoja myseľ mlčí

V tranze

V stratení

Počula som legendy o tvojom srdci
A nakoniec sa v ňom stratila
Keď som videla všetky tie
komnaty
Izby
Smútočné obrazy

Prechádzala som po chodbách
Ktoré nemali konca
Každú chvíľu iné dvere
s krásnou menovkou vyrytou

Nájdem tam aj svoje meno?

Našla som pár dvier
Ceľkom inej farby
Dvere boli zapečatené
A cez ne prehodená látka tmy
S menovkou a bez

Zdá sa

Že na jednych som tam bola tiež

Celkom iných
Zničených
Zabudnutých
A je to zrovna moja chyba
Lebo po nahliadnutí do vnútra
Som ušla
Vzdialila sa
A nechala vychladnúť niečo šialené
Čo už možno nebude ako predtým

No a iné...

Na dverách smútku hviezdy
Nie sú znakom šťastia

Kiežby

Hviezdy tie sa strácajú
Ako duše v daždi
Ako kvapky letiace vzduchom
Tie čo dopadnú časom na dlážku
A zmiznú
Ako životy nám milovaných

Veríš v boha?

Či je tam?

A prečo nechal odísť duše belosti?

Nechcel zraniť
Ani zahnať pocit radosti
Je to ako tu
Keď padajú hviezdy
A ty čakáš a hovoríš si

Kiežby

Padla hviezda
A čakáš kým sa tak stane
No život je ako vesmír
A hviezdy duše v ňom
Je to to isté

Padla hviezda
Tak prečo neplačeš?
Tak isto ako pri iných?
Rozmýšľal si niekedy prečo vesmír neochraňuje hviezdy?
A nechá ich spadnúť?
Ani ja neviem
Ale mohol si si všimnúť že to prázdne miesto nahradí novou
Skús to aj ty
Ale nezabudni
Pretože nahradiť a zabudnúť sú veci rozdielne

Verím, že si tie staré hviezdy pokryté čiernym šatom zapečatíš do komnát
A vyryješ im mená s hviezdou na konci
A nech je akokoľvek zdrvujúce nechať ich ísť...

Ži pre živých
Dýchaj pre blízkych
Usmievaj sa pre priateľov
A občas sa obzri
na tú minulosť zahalenú v čiernom
A na dvere ich komnát kde majú už navždy vyryté

Zbohom