Niekedy sa snažím predstaviť si aké by to bolo s tebou dýchať rovnaký vzduch.
Rozmýšľal si niekedy nad tým?
Moja predstavivosť je obmedzená
A tak sa snažím ju povzbudiť snami.
Vtedy je všetko také živé
Aj ty si iný
Lenže nechcem vídať tvoju zmenenú kópiu.
Si môj.
To tvrdím.
Slová vypustené spolu so smiechom.
Ale niekde v tej priepasti srdca...
Bolo by to zaujímavé s tebou dýchať rovnaký vzduch
Alebo sa mýlim?
Po čase by sa nám mohol kyslík vysmiať
A odísť bez rozlúčenia.
Videla som ťa smutného
A cítila sa tak bezmocná
Akoby som bola vietor, ktorý sa snaží pomáhať dokiaľ spriada hurikán.
A niekedy ako vánok, ktorý zbaví ľudí horka.
Možno vďaka smiechu, čo navštívil tvoje ústa.
Vieš...bolo by pekné s tebou dýchať spoločný vzduch.
Možno len chvíľu...
Kým nám nedojde kyslík.
YOU ARE READING
Tichá strana duše
PoetryNepočuješ to. No všetko v tebe kričí, Hovorí ti nie. No ty pokračuješ. Pretože aj keď celé tvoje bytie kričí nie Tak tá tichá strana tvojej duše Šepká áno. ____________________________________
