A aj keď nemôžem tak kričím.
Nech sa zem podomnou prepadne.
Ak hlasivky si nezničím.
A neskončím svoje prekliatie.
Pretože prichádzajú nové pravidlá.
A ja nezničím si kúsok mladosti.
Čakaním na neviditeľné plavidlá.
A prejavovaním slabosti.
Časti života dvere zatváram.
A hneď na to hľadám nové.
S nádejou, strachom ich otváram.
Či dodržím prísahy svoje.
A preto končím.
Zanechávajúc za sebou slová.
Iné ja v budúcnu vytvorím.
No modliac sa nech minulosť trvá.
Oficiálne posledná báseň tejto zbierky. Ďakujem za všetky hviezdičky, komentáre a za to, ako táto zbierka niekoľkokrát na ostatné číhala z prvého miesta v rebríčku básní.
YOU ARE READING
Tichá strana duše
PoetryNepočuješ to. No všetko v tebe kričí, Hovorí ti nie. No ty pokračuješ. Pretože aj keď celé tvoje bytie kričí nie Tak tá tichá strana tvojej duše Šepká áno. ____________________________________
