Tichá strana duše

Rozlúčenie?

Poznáš svoju dušu?
A všetky jej časti?
Vieš o konkrétnej jednej?
To je to slnko o ktorom dávaš vedieť svetu.
Vtedy ňou dokážeš ľuďom vykúzliť aj úsmev na tvári.
A sformulovať vtipnú vetu.
Ale nie je to tvoj obľúbenec.
Nemáš rád tie nemé podpory.
Rady.
Motivácie.
Pretože jej neveríš.
Radšej sa uberieš hlboko do ticha.
A zrazu sa zdôveruješ smutne.
Nechávaš ústa rozprávať.
Tá tichá strana duše.
Zaplnená slzami.
Temná.
Nenásitná.
A kŕmi sa nepokojom.
Smútkom.
A všetkým zlým čo prežívaš.
Nie je dobrá poradkyňa.
No vie dobre počúvať.
Je to tvoj spoločník v samote.
No vieš, že má aj inú časť?
To je len prázdnota.
No prázdnota je všetko.
Nepočúva.
No nemlčí.
Nepočuješ to.
No všetko v tebe kričí.
Hovorí ti nie.
Ale ty pokračuješ.
Pretože aj keď celé tvoje bytie kričí nie...
tá tichá strana duše.
Šepká áno.