Naharah- púštne mesto

8

Charlotte

Opatrne som sa poobzerala. Sheilu som nikde nevidela, musela zostať v ich skrýši. Čo ma zarazilo bolo, že na čele tejto ušatej skupinky bol sám mocný kráľ. Myslela som si, že nikdy nevylieza zo svojho teplého brlohu. Vždy zaňho vyjednávali jeho poddaní, no ako som sa pozerala, nebola to ktovieako veľká skupina. Stáli sme v pozore pred južnou bránou a čakali na osud, ktorý sa nám z minúty na minútu zdal beznádejnejší. Po očku som pozorovala kráľa, ktorý na sebe nedal poznať žiadne emócie. Veď načo aj... Elfovia boli zdatní obchodníci a vedeli ošklbať každého. Nepochybne aj tých barbarov. Sklopila som zrak k svojim nohám.

Raziel

Raziel sa pozrel na nebo a znovu poslal smerom na slnko niekoľko drsných urážok. To v tomto kraji neustále pečie? To nepoznajú ani oblaky? Znovu sa pozrel na Kassandru. Odkedy počula o elfoch, bola duchom neprítomná. Akoby bola zmierená so svojím osudom, to chápal, ale teraz bola skoro katatonická. Niečo mu muselo unikať.

„Tam sú," ukázal Kreg.

Raziel sa pozrel ukazovaným smerom. Skutočne, asi päťsto metrov od nich zbadali postavy. Vyšli spoza väčšej duny, ktorá ich doteraz skrývala. Dokopy ich bolo asi päťdesiat, z toho väčšina boli zajatci. Keď ich Kassandra zbadala, zastavila sa na mieste, ale Raziel ju jemne, no pevne prinútil pokračovať.

„Nie, nie, toto odo mňa nechci. Nemôžem. Nie s tými potvorami."

„Čo máte proti nim?" nechápal Raziel.

„To nepochopíš. Nie si odtiaľto. To nie sú ľudia."

„Isteže, sú to elfovia."

„Tak som to nemyslela. Sú to bezcitní sadisti. Vyžívajú sa v mučení. Pojem dobro či morálka im nič nehovorí."

„Takže budeme spolu dobre vychádzať," skočil im do reči Kreg.

„Vy nezabíjate pre zábavu, ale pre pomstu. Máte na to dôvod, nech je akýkoľvek. Oni sa len vyžívajú v mučení."

Všetky rozhovory stíchli, ako sa obe skupiny priblížili k sebe asi na päť metrov. Potenciálni budúci obchodníci sa navzájom premeriavali a hodnotili nebezpečnosť protivníka. Na oboch stranách bolo asi dvadsať bojovníkov, ale Kassandru zaujímali skôr zajatci. Všetci boli v zúboženom stave, zázrak, že ešte žili. Takmer nikoho nepoznala. Vtedy ju zbadala. Charlotte. Strhanú, vyčerpanú, no živú. Akoby ju vycítila, Charlotte zdvihla hlavu z pozrela sa jej smerom. Ich pohľady sa stretli.

Charlotte

Keď som opäť zdvihla zrak a zahľadela sa do známych zelených očí, srdce mi poskočilo. Kass... Jeden z elfov prehovoril po elfsky. Typickí ušatí! Budú sa tváriť, že nepoznajú náš jazyk. V tom som si všimla, že Kass niečo vraví barbarovi vedľa. Bol mi známy. Potom sa opäť obrátila k elfom a odvetila im v ich jazyku. Nerozumela som o čom sa rozprávajú, no z minúty na minútu tam bola dusivejšia atmosféra. Tváre dobyvateľov sa mračili a dokonca aj elfský kráľ dal najavo podráždenie. Tá ich hatmatilka mi bola cudzia, ale to, že rozprávajú stále hlasnejšie sa mi nepáčilo.

Raziel

Razielovi začínala dochádzať trpezlivosť. Ak to Kassandra prekladala správne, elfovia im núkali chytených obyvateľov mesta a dajú im zásoby na cestu. Na oplátku chcú mesto. Pravdu povediac, severanom bolo pár zajatcov ukradnutých. Ak ich nezabijú elfovia, tak púšť. Ten elf bol ale taký namyslený, akoby mesto patrilo odjakživa im a ľudia v ňom boli len škodcovia. Navyše chcel, aby mesto už neničili a ihneď odišli.

„Kass," povedal, keď skončila s prekladom. „Prečo to mesto nedobili oni?"

„Nie je ich dosť. Vymierajú. Títo, čo tu vidíš, sú prakticky všetci ich bojovníci. Majú malú osadu v púšti ďalej na juh, ale dokopy ich nie je ani stovka," odpovedala mu šeptom tak, aby ich elfovia nepočuli. „Za čias našich starých rodičov ich ešte bolo niekoľko stoviek, teraz ich už nie je ani sto."

„Povedz mu, že na budúcu skamenelinu má silné reči."

Raziel počúval, ako Kassandra začína hovoriť. Po pár slovách jej elf skočil do reči a dialóg sa začal podobať na hádku, ale Raziel ich prestal vnímať. Medzi zajatcami zbadal jednu brunetku. Pamätal si ju z mesta. Tie jej oči. Podobné ako u Kassandy, mala rovnaký hypnotický pohľad. Kvôli tím očiam si vybral Kassandru. Keby nebolo jej...

Kassandra mu niečo hovorila, ale nevnímal ju. Pozeral sa na tú brunetku, neschopný čohokoľvek, akoby zmrzol na mieste.

Vtedy sa tá brunetka pozrela naňho. Ich pohľady sa stretli. Kassandra mu svojím pohľadom videla do duše. Ona mu zasa pozerala do srdca, keď sa jej pozeral do očí, akoby dobro v ňom vychádzalo na povrch. Akoby svet bol o niečo krajšie miesto.

„Vraví, že..." začala Kassandra, ale už nedopovedala. Elfovia zaútočili.

Charlotte

Vypukol chaos. Všade naokolo bolo počuť rinčanie zbraní a ja som sa hodila na zem v snahe vyhnúť sa kopiji. V tom ku mne pribehla Kass a schmatla ma za ruku. ,,Poď! Vstávaj, rýchlo!" náhlila ma a ja som, hoc oslabená po väzení, vstala a bežala s ňou. Moje stále zranené koleno zaprotestovalo a ja som sa rútila k zemi. Kass sa na mňa vystrašene pozrela a ťahala ma späť na nohy. ,,Prosím, Charlotte! Vstávaj, musíme utiecť!" vzlykla a ja som sa silou vôle postavila. Bežali sme ďalej a občas sme sa museli dobrovoľne hodiť na zem. Boj bol neľútostný, no našťastie sme pre nich my dve zatiaľ neboli podstatné. Nevládala som s  dychom. Neviem ako na tom bola Kass, ale ja som mala pľúca v jednom ohni. Bola som dehydratovaná a telo mi vypovedávalo službu. V hlave sa mi stále dookola ozýval otcov hlas: ,,Buď silná, Charlotte." Nič z okolia som nevnímala, len som pevne držala Kass a nechala sa viesť. Zrazu som zacítila otcovu vôňu, rovnakú, ako vo sne. Obzrela som sa za seba a zbadala kopiju, ako letí priamo na nás, skoro som sa jej už dotýkala. Kassandra ju zbadala tiež. Vtedy akoby sa čas na moment zastavil. Bolo to presne ako v mojom sne. Vedela som, čo sa stane. Ucítila som, ako sa Kass vrhá predo mňa. To sa nesmie stať. Svet preťal strašný výkrik. Obe sme boli v mihu na zemi a ja som vyjavene pozerala na Kassandrine zakrvavené ruky.
----------------------------------
Ahojte, srdiečká ❤️❤️

Dnes tu máme časť pri ktorej sa nám striedajú pohľady. Čo na ňu vravíte? ☺️ A ako to dopadne?

Ďakujeme za všetko! ❤️

S láskou,
 
               Kirsten a Nate 😘