Our Name's Our Virtue [The Walking Dead FF]

|8|OPÄŤ S NIMI|8|

Bol to Brayden. Cítila som jeho dych za mojím krkom.
„Nemôžeš si to vyčítať, Alex. Nemôžeš za to." povedal a potom ma pustil z objatia.

„Ale môžem za to!" trocha som zavrčala, „keby nehľadám ten náramok, nič by sa nestalo! Boli by sme tu všetci, Edward by nezomrel!"

„Pozri sa na mňa..." povedal a rukou mi odťahoval dlane z tváre. Nechcela som, aby videl, že som plakala. Nakoniec som povolila a rukami odkryla tvár.

Pozerala som sa do zeme. Zoschnuté ihličie posúval jemný vánok vetra. Brayden mi chytil bradu, nasmeroval môj pohľad na neho a zotrel mi poslednú kvapku slzy z líca.

„Nevyčítaj si to, dobre?" povedal sa a usmial sa.
„Fajn..." odvetila som, v snahe zamaskovať to, lebo to bola lož. Nechecela som mu klamať, ale za moju vinu to budem pokladať ešte dlho. Ani neviem, či si to niekedy odpustím.

„Dobre," vzdychol, „idem teraz za nimi. Ideš so mnou?" spýtal sa a zdvihol. Kývla som hlavou na znak súhlasu a aj ja som sa postavila zo zeme.

Pomaly sme došli k skupine, ktorá sa chystala na odchod. Zachary sa rozprával s Gabriellou a Williamom, bol to starší pán a mal dve dcéry. Prišiel k nim aj Brayden, niečo si povedali a Zachary nám oznámil informácie.

„Sme nachystaní? Môžme ísť!" povedal, otočil sa a vydal cestou vpred. Poza neho išla Gabriela s Henrym a Wiiliam s jeho dcérami. Postupne sa pripájal zvyšok skupiny a ja som sa vliekla na konci.

+++

Zastali sme, až keď sa zotmelo. Na oblohu začínali vychádzať prvé hviezdy a my sme sa zložili na zem. Bolo tu omnoho lepšie, ako na miestach, kde sme spali predtým. Nachádzali sme sa na nejakej čistinke s mäkkým machom a malými jemnými porastami.

Zachary založil oheň, okolo ktorého sa ukladali ľudia. Zostala som ďalej od nich. Dívala som sa na oblohu, na ktorej už jasne svietil mesiac a sem-tam som započula nejaké výtržky z konverzácie.

O chvíľu ma z pohľadu na nočnú oblohu vytrhol Braydenov hlas.
„Ahoj! Nejdeš k nám?" spýtal sa ma a rukou ukázal na skupinku jeho kamarátov pri ohnisku, „nechcem, aby si tu bola takto sama."

„Vieš, Bray, ja neviem, či tam dokážem sedieť s nimi po tom, čo sa stalo. Neviem, či by tam dokázali oni sedieť so mnou a rozprávať sa." povedala som mu a dívala sa mu priamo do očí.

„Neboj, ak budú mať nejaké blbé pre, tak im dohovorím!" povedal a usmial sa. Bola som rada, že v skupine je niekto ako Brayden a tiež som rada, že sa s ním môžem rozprávať.

„Tak dobre!" poviem mu nakoniec, zdvihnem sa a spolu s ním sa vyberiem za nimi.

Čím sme boli bližšie, tým viac som cítila teplo sálajúce z ohňa. Sadli sme si k nemu a ostatným členom skupiny. Bola som vedľa Braydena a nejakej baby, tuším to bola .

Začali sa rozprávať a ja som ich len počúvala, až kým sa ma Brayden niečo nespýtal a zapojil ma do konverzácie. Bola som za to naňho nahnevaná, ale aj vďačná, lebo som sa ako tak dostala do kolektívu.

Rozprávali sme sa o všelijakých hlúpostiach a o tom, čo sme robili pred touto skazou. Moc som im o svojej minulosti nepovedala. Nechcela som aby to vedeli.

Pomaly sa už všetci ukladali k spánku a pri ohni som zostala už len ja, Brayden a Ela. V konverzácii sme už pokračovali iba my dve a Bray.

Zistila som, že Ela je úplne super dievča. Rada športuje, miluje zvieratá a umenie, a dokonca tiež jazdí na koni.

Dosť sme si rozumeli a rozprávali sa ohľadom koňov ešte dlho, čož prinútilo Braydena zaspať. Bol taký vtipný a zlatý zároveň.

„Tebe sa páči Brayden?" spýtala sa ma, keď ma zbadala, že sa naňho dívam.

Áno žijem 👏🏻😅 prepáčte, že nová kapitola trvala tak dlho, ale malo to svoje dôvody.💁🏽‍♀️ Hádam sa páči 💘