Zčervenala som: „Čo?! Ja?! No... Nie!“ odvetila som jej odvrátila pohľad do zeme. Neviem, či sa mi páči, teda viem, ale je to jedno.
„Ale áno! Veď pozri naňho. Je vysoký, štíhly, má vypracované telo, hnedé vlasy a modré oči, je dokonalý. A...“ Ela mala pravdu. Bol pekný a patrí medzi najkrajších ľudí, ktorých som kedy stretla.
„Áno, je pekný...“ môj pohľad som premiestnila naňho a potom na ňu, „ale to nič neznamená!“ odsekla som a zasmiala sa.
„Prosím ťa!“ prekrútila očami a uchehtla sa, „a myslím, že aj ty jemu sa páčiš. Žiadnemu inému dievčaťu z tejto skupiny sa tak neprihovára ako tebe.“ povie s úškrnom na tvári.
Vzdychla som: „Asi máš pravdu...“ pritvrdila som a ona si sadla bližšie ku mne a začala mi niečo rozprávať, o tom, čo všetko sa chlapcom páči na dievčatách.
*Boli to super rady a nápady. Možno by mohli fungovať.* Pomyslela som si a v hlave som si začala predstavovať, ako by to celé prebiehalo.
„Ela, je to vážne skvelé! Môžme to skúsiť zajtra.“ povedala som jej a rukou som jej potľapkala po pleci.
„Okej! Súhlasím. No a keď sme už pri tom spaní, asi by sme si aj my mali ľahnúť, lebo zajtra budeme unavené.“ povie a zívne si.
„Dobre,“ odvetím jej, „aj ja sa už začínam cítiť unaveno.“ tiež si zívnem a pomaly sa uložím k spánku. Na oblohe si všímam mesiac, ktorý je vysoko nad nami, čož znamená, že už bude hlboká noc.
Viečka mi klipkajú čoraz častejšie, no stále sa dívam na oblohu plnú krásnych žiarivých hviezd. Neviem sa vynadívať na tú nádheru. No ešte krajšie by to bolo, keby sa so svetom nestalo to, čo sa teraz deje.
Od pohľadu na hviezdy som sa dostala k premýšľaniu, prečo sa to všetko vlastne stalo.
Čo spôsobilo a spôsobuje, že mŕtvi sa prebúdzajú? Existuje niečo, čo to všetko zastaví? Sú čudáci po celom svete, či sa to všetko deje len tu? Vedel niekto o tom, že sa toto stane?
Mala som pocit, že hlava mi čoskoro vybuchne z toľkých otázok, ktoré som si kládla. Snažila som sa na to prestať myslieť, ale bolo to ťažké.
Keď sa mi niečo dostane do hlavy a ja si to neviem vysvetliť, zostane mi to tam ešte dlho a ešte dlhšie ja to potom myslím.
Našťastie som na to prestala myslieť celkom bleskovo a konečne som si mohla odpočinúť. No do hlavy sa mi vryla ďalšia myšlienka.
Tie nápady od Ely, mi teraz prišli zbytočné. S Braydenom sa poznám chvíľu. A v tomto svete?! Existujú ešte nejaké vzťahy? Sú tu ľudia, ktorý sú spolu ako pár?
V podobe ďalších niekoľkých minút som si kládla otázky okolo lásky a Braydena. Ale ak je pravda, že sa mu páčim, nebolo by to predsa zlé. Alebo?
Snažila som sa na to nemyslieť a už vážne ísť spať. Nechcem byť zajtra nevyspatá. Oči sa mi už úplne zavreli a ja som si ani nestihla uvedomiť, ako neuveriteľne rýchlo som zaspala.
+++
Ráno som sa zobudila prekvapivo ako prvá a ani som sa necítila unaveno. Sadla som si a pretrela oči. Bolo mi trocha nevoľno, tak som sa rozhodla, že sa prejdem, kým ostatní vstanú. Prechádzka mi vždy o niečo pomôže
Zdvihla som sa a pomaly zašla kúsok do lesa. Nechecela som moc odbočovať od nášho táboriska, tak som zostala len blízko pri kraji lesa.
Vtom som zazrela niečo ďaleko od táboriska. Váhala som, ale nakoniec som tam išla pozrieť.
Čím bližšie som prichádzala k tomu a vzďaľovala sa od táboriska, bolo mi horšie a horšie. Začala sa mi točiť hlava a musela som sa podoprieť o strom, aby som nespadla.
Bol to hlúpy nápad ísť sem. Pomaly som sa zosúvala na zem a ako som dopadla, pred očami sa mi zjavila temnota.
Ola! Nová kapitola volá 😂💘 Užívajte ďalšiu časť
YOU ARE READING
Our Name's Our Virtue [The Walking Dead FF]
PoetryDobré časy pominuli. Svet sa zmenil. Choroba, ktorá postihla ľudí, prebúdza mŕtvych k životu. Ale už to nie sú ľudia, sú to chodiace mŕtvoly, ktoré zožerú každú živú bytosť, ktorá sa im postaví do cesty. Alex, mladé sedemnásťročné dievča, sa snaží p...