Our Name's Our Virtue [The Walking Dead FF]

|5|LES|5|

Slnko jasne a vysoko svietilo na nebi, kde nebolo ani jediného obláčika. Príjemne hrejivé lúče, ktoré na ňu dopadali cez sklo auta, sprevádzal jemný a teplý vánok vetra.

Šoférovala celkom napätá, ale postupne si začala zvykať. Úžasné počasie jej spolu s nádhernou prírodou plnou zelených stromov a farebných kvetov, jej myšlienky o čudákoch pomaličky vytláčali z hlavy von. Užívala si zatiaľ pohodovú jazdu, až do nejedného nepríjemného okamihu.

Autom obišla niekoľko čudákov a hneď sa jej myseľ upokojila. Pokračovala ďalej vo svojej ceste dostať sa odtiaľto, no netrvalo to dlho. Auto ochvíľu spomalilo a zastavilo uprostred hlavnej cesty medzi lesom a lúkou.

„Doriti!" zanadávala som a mlátila do volantu.
„Poď, poď poď!" kričala som a pozerala, čo nie je v poriadku. Prstom som prechádzala po palubovej doske a vtom som  zistila dôvod, ktorý zastavil auto. Došlo mu palivo.

„Bože, čo budem robiť?! Som sama, mimo mesta alebo civilizácie a po Atlante chodia čudáci požierajúci všetko živé, na čo narazia." zastonala som a čelo oprela o volant.

Chvíľu som tam len tak sedela a premýšľala, čo budem robiť ďalej. Napokon som schytila ruksak spolu s lukmi a vyšla von z auta.

Prešla dom k jeho kufru a otvorila ho. Čakala som, že tam niečo bude, no bol prázdny. Praštila som dvermi tak silno, že som cítila slabé brnenie v rukách a zvuk sa ozýval horou a odišla preč.

Šlapala som po ceste, no napadlo ma, že sa tu môžu nachádzať ďalší čudáci, ale v lese nebudú žiadny alebo aspoň nie tak veľa.

Odbočila som a pomaly vstúpila do zeleného lesa. Vo vzduchu sa niesla vôňa suchých listov a lesných plodov. Nebol tmavý, slnečné lúče prechádzali pomedzi konáre stromov a dopadali na machové porasty.

Maličkými krokmi som sa presúvala medzi koreňmi stromov a medzi stromami samými. Občas som narazila ne ker s černicami alebo malinami, pri ktorých som sa zastavila a zjdela pár bobúľ. 

                                    +++

Slnko pomaly zapadalo a jeho miesto na oblohe zaujal mesiac, ku ktorému sa postupne pridávali malé ligotavé hviezdy.

Nohy ma začali bolieť a nechcelo sa mi kráčať v noci po lese. Sadla som si na konár veľkého stormu a môj batoh s lukmi zložila vedľa.

Vzdychla som a vydýchala sa. Zozbierala som malé zoschnuté konáriky, ktoré boli blízko mňa a začala stavať malé provizórne ohnisko. Z ruksaku som vytiahla môj starý zapaľovač a zapálila ohnisko. Onedlho som počula praskanie konárov a príjemne hrejivé teplo.

Oprela som sa o strom a dívala sa do ohňa. Ukľudňoval ma. Jemne plápolajúce plamene oranžovej až červenej farby sálajúce teplo. Milovala som ohniská. Viečka mi pomaly oťažievali a ja som vedela, že či chcem alebo nie, zaspím. Neprotestovala som a sama som viečkam pomohla zavrieť ich a počúvala som zvuky lesa a ohňa, až kým som sa nedostala do hlbokého spánku

                                   +++

Prechádzali lesom. Hľadali niekoho, kto by im pomohol. Hľadali niečo, kde by sa schovali. Začalo sa rozvidnievať. Vtom si všimlu ju. Nevedeli z či je živá alebo mŕtva. Pomaly sa k nej priblížili. Našli pri nej aj ohnisko, ktoré doháralo. Zhodli sa, že musí byť živá. Snažili sa ju prebudiť. Triasli ňou a rozprávali na ňu. Spozorovali, že sa prebúdza, ustúpili a dívali sa ňu. Otvorila oči.

„Čo to...?!“

Ahooj ♥️ po dlhšej dobe nová kapitola 🙏🏼😅 nabudúce bude skoršie, sľubujem 💛😀 hádam páči, budem rada za každý vote, koment a každé seens 😍👀😀