Fake Account (M&M) ✔️

13.💞

Kráčala som po chodníku ktorý smeroval k parku. Áno. Zase idem do parku. Je to moje obľúbené miesto. Smerovala som si to k lavičke aby som si sadla.

Uvidela som na nej dvoch ľudí. Bloňďáka a brunetku. Bozkávali sa. Nejako moc som to neriešila a išla okolo nich na inú lavičku.

Ale ako som prechádzala okolo nich pozrela som sa jedným očkom kto to je. Keď som ho uvidela zamrzla som.

Bol to Marcus. Marcus a Lea.

Asi minútu v kuse som sa na nich pozerala s otvorenými ústami. Nevnímala som realitu. Začali mi tiecť vodopády sĺz. Boli také horké až to štípalo. Rozbehla som sa kam ma nohy zaviedli. Ešte som sa pre istotu otočila či nejde za mnou. Nešiel. Ale všimla som si jednu vec. Marcus sa na mňa pozrel. Ten idiot si ma všimol. Myslela som že sa rozbehne za mnou a začne sa mi ospravedlňovať alebo aspoň sa prestane s ňou bozkávať. Bože ja som naivná.

Keď som už nevládala bežať tak som zastavila. Uvedomila som si že som v nejakom lese.

Pokračovala som v ceste. Zrazu som sa objavila na kopci. Videla som celý Trofors. Bolo to krásne. Pri tomto výhľade som si spomenula na všetky tie krásne spomienky s Marcusom. Bol to krátky vzťah ale neľutujem to. Ale som sa a uvidela Martinusa ktorý sedel na lavičke. Ani som si ju nevšimla.

Nevedela som čo mu mám povedať. Mám mu povedať čo mi urobil Marcus aj Lea? Mám mu veriť? Neviem prečo ale potrebovala som sa niekomu vyrozprávať. Ale komu keď nie jemu? Moja najlepšia kamarátka mi zničila celý život spolu s mojím "priateľom" a Marek je len internetový kamarát. S ním sa teda moc neporozprávam.

,,Heeeej Loren vnímaš ma?" ozval sa zase Martinus a zakýval mi rukou pred tvárou.

,,Hm prepáč, čo si vravel?" spýtala som sa.

,,Že prečo plačeš" povedal a pozrel sa na mňa smutným pohľadom,

,,No to je jed..." nestihla som dopovedať lebo ma prerušil.

,, Nie nieje to jedno. Povedz mi čo sa stalo."

Mám mu to povedať? Tak dobre no...

,,Noo ako začať, asi vieš že chodím s Marcusom. Dnes mi absolutne neodpisoval tak som išla do parku sa poprechádzať. Videla som tam dve osoby ktoré sa tam bozkajú. Keď som chcela okolo nich prejsť zistila som že je to Marcus a Lea. Zamrzla som a spustili sa mi slzy. Rozutekala som sa kam ma nohy viedli. Ešte som sa pozrela či za mnou nebeží. Ale nebežal. Najhoršie bolo na tým že som videla ako si ma všimol a aj tak nič. Aspoň sa s ňou mohol prestať bozkávať keď už bolo také ťažké sa ospravedlniť. A tak som nejako záhadne objavila toto miesto. A teraz ti to rozprávam. Ani neviem na čo aj tak ťa to nezaujíma." Hneď ako som to povedala spustili sa tie najsilnejšie, pálivé vodopády.

Martinusov pohľad:

Keď mi to dopovedala myslel som že Marcusa zabijem. Ublížil jej. Mojej Loren. Počkať mojej? Áno mojej.

,, Marcus je obyčajný sukničkár. Od neho sa to dalo čakať. Ale netráp sa kôli nemu." odpovedal som jej a objal ju. Prekvapivo my objatie opätovala.

Takto sme sa obímali asi 5 minút vkuse. Ale potom sa odtiahla.

,,Prepáč že som bola na teba vždy taká hnusná. Nemala som ťa rada. Ale teraz som si uvedomila že si vpohode. Kamoši?" usmial som sa. ,,Kamoši" a zase ju objal. Bol to ten najkrajší pocit aký som mohol kedy cítiť. Obímať osobu ktorú milujem.

Takto sme tam sedeli ešte asi pol hodinu. Potom sa už ochladzovalo a Loren bolo zima. Tak sme išli domov. Dal som jej svoju mikinu aby nezmrzla. Najskôr si ju nechcela zobrať ževraj potom zamrznem ja ale nakoniec si ju zobrala. Keď si ju obliekla vyzerala ako snehuliak. Bola jej minimálne o 5 čísiel väčšia. Ale aj tak bola krásna.

Odprevadil som ju a objal. Potom som už išiel domov. Odomkol som dvere. Nikto nebol doma. Marcus má šťastie že není doma. Asi by som ho teraz prizabil. Pipla mi SMS.

Lorenin pohľad:

Keď som prišla domov išla som rovno napisať Marekovi. Otvorila som messenger a napísala mu.

Ja:Ahoj

Ja:Prepáč že som ti neverila mal si pravdu...

On:V čom? Čo sa deje??

Ja:Marcus...

On:Ten idiot ti niečo spravil?!

Ja:Áno.. Videla som ho bozkávať s mojou "najlepšou kamarátkou"