Fake Account (M&M) ✔️

1.💞

Ooh, konečne už len mesiac do konca školského roka.

Už by som to dlhší čas v tom postihu nevydržala.

S Leou sme sa dohodli na rovnakú strednú. Aspoň že tak, neviem si predstaviť že by som chodila do triedy s úplne cudzími ľuďmi.

Mne by to trvalo aspoň pol roka sa tam s niekým zoznámiť.

Učiteľka sa nás pýtala na občianskej výchove že na akú strednú by sme chceli ísť.

Keď sa to spýtala dvojčat Marcusa a Martinusa z obidvaja odpovedali že na gymnázium v Osle.

To si robíte zo mňa srandu...

Pomyslela som si, a buchala hlavu o lavicu. Lea sa len smiala.

,,To vážne s nimi budeme chodiť aj na strednú, keď už som sa tak tešila že sa ich zbavím?'' pošepkala som jej. Ona sa na tým len zasmiala.

Prišiel rad na mňa a Leu.

Obidve sme povedali, že na gymnázium v Osle a nenápadne som sa obzrela na tých dvoch.

Chcela som vidieť ich reakciu. No, asi vycítili môj pohľad a usmiali sa na mňa.

Radšej som sa otočila. Celá situácia mi bola trápna. Hlavne, tie pohľady ostatných spolužiakov...

No, neriešila som to. Nebudem si zbytočne tým zaťažovať hlavu.

Akurát bola posledná hodina a bol piatok, čiže konečne víkend!

Zazvonil zvonček. Už už som sa rozbehla ku dverám.

No na moje nešťastie sa mi šmyklo na schodoch, prevrátila som hlavu do zadu a cítila ako padám.

Až zrazu som cítila ako sa môjho chrbátu dotkli dve silné ruky, ktoré zabránili pádu. Netušila som kto to mohol byť. Leine určite nie, bolo cítiť silné mužské ruky. Pozrela som sa a videla strapatú blonďavú hlavu.,,Mac?''šepla som.

,,Bola by si radšej?''

pozrel sa na mňa Tinus a zasmial sa. Nahodila som ironický úsmev a začala sa ospravedlňovať.

,,Nie prepáč, nevidela som ti do tváre.'' povedala som mu.

,,Vpohode" usmial sa na mňa.

Asi minútu v kuse som sa mu pozerala do očí. Do tých jeho čokoládiek čo môžu mať len Gunnarsenovci.

Nevedeli sme od seba dosloba oči odtrhnúť.

,, Myslím že by si ma už mohol pustiť.'' Povedala som mu a čakala čo sa bude diať.

,,Jaj prepáč'' povedal a znovu sa začal smiať. Pustil ma.

,,Tak ja už idem'' povedala som a bežala za Leou. Neviem čo to malo znamenať..

Pri dverách ma už čakala Lea.

,,Môžeš mi prosím ťa povedať kde si bola?'' povedala nervózne.

,,Žeby v škole?'' povedala som a začala sa smiať.

,,No to je jedno poďme už hlavne preč odtiaľto.'' súhlasila som.

Hneď ako som prišla domov som sa vyvalila na moju posteľ a do minúty zaspala. Tak to u mňa býva asi každý piatok.

Takže prvá časť za nami. Dúfame že sa páči, každý hlas poteší <3