Fake Account (M&M) ✔️

24.💞

Prešiel už týždeň... Už 7 dní bez neho. Bez Tinusa, bez Mareka. Prišla som už o všetko. Celý týždeň som ignorovala dokonca aj Leu. Viem že je to odomňa sebecké, ale naozaj nemám na nikoho náladu.

Chýba mi.
Tak hrozne moc mi chýba.
Niekoľko krát som sa rozhodla mu aspoň napísať, ale vždy som tu správu pred tým, ako som ju napísala, vymazala... Má to on rovnako ako ja? Tiež sa kvôli tomu tak trápi, alebo ho to ani len nemrzí a už dávno na mňa zabudol?

Z pohľadu Martinusa:
Tak toto som celé posral. Prečo som bol tak blbý, a vytváral si ten účet? To som musel byť až tak zúfalý? Prišiel som o ňu... Vždy mala radšej Marcusa ako mňa, a keď si ju konečne získam, tak sa stane toto. Prečo nemôžem byť aspoň na chvílu šťastný? Prečo ma život tak nenávidí?

Po dlhej dobe som sa rozhodol, že pôjdem von. Predsa len, tým že budem celé dni depkovať zavretý v izbe nič nevyriešim. Šiel som sa prejsť. Kam inam ako do toho parku že? Chcel som si sadnúť na lavičku, v ktorej som sedel ako Marek... Marek, Marek, Marek... To meno nechcem už nikdy počuť! Nenávidím ho.
Všimol som si že na tej lavičke už niekto sedí. No potom som si uvedomil že ten niekto je ona. Loren... Ztuhol som na mieste a rozmýšľaľ, či mám ísť za ňou alebo radšej odísť. Pochybujem žeby práve mňa chcela teraz vidieť. No ona si ma všimla. Niekoľko dlhých sekúnd sme sa na seba len tak pozerali a ona sa postavila. Rýchlo som sa k nej rozbehol a objal ju. Na moje prekvapenie mi to opätovala. Dokonca si ma ešte silnejšie pritiahla k sebe.

Tričká sme už dávno mali obidvaja od sĺz, a ľudia okolo si museli o nás myslieť že sme psychopati, alebo skôr zamilovaní pubertuaci, čo bola vlastne pravda.

,,Prepáč mi to Loren. Nechcel som ti ublížiť, len som chcel byť s tebou aspoň takýmto spôsobom v kontakte kedže ty si ma moc..." nestihol som dopovedať a už sa mi prilepila na pery. Telom mnou prešla vlna šťastia a v bruchu mi poletovalo niekoľko tisícok motýľov. ,,Už prosím ťa nič nehovor. Veď si predsa nič tak strašné neurobil, len ja som bola krava a robila si o tebe zbytočné predsudky" povedala a odtiahla sa.
,,Loren?"
,,Áno?"
,,Milujem ťa"
,,Aj ja teba milujem"
,,Staneš sa mojou princeznou?"
,,Samozrejme!" povedala, a znova sa mi prilepila na pery. No tentokrát to už neboli tie nevinné bozky, ale oveľa dravšie plné lásky a vášne. Keď okolo nás prešla nejaká mamička s asi 5 ročným dieťaťom, začala nám hrozne nadávať akí sme nevychovaní a ako sa nevieme správať na verejnosti, rýchlo sme sa od seba odtiahli a prepadli do záchvatu smiechu.

Čakajte ešte epilóg💖