Pohľad Marcusa:
Zrazu bolo ráno. Zobudil som sa o 11:00. Super no.
Rozhodol som sa že dnes pôjdem za Leou a všetko jej vysvetlím, aby si o mne nemyslela že som nejaký netvor, ktorým som aj bol. Uvedomil som si že ju milujem.
Áno teraz to "milujem" myslím naozaj vážne. Uvedomil som si čo je to láska. Všetko som si uvedomil čo som doteraz nevidel. Za to všetko vďačím Martinusovi aj keď ten by bol najradšej keby som neexistoval.
Išiel som do kuchyne. Sedel tam Tinus s otcom a Emmou a mama pripravovala raňajky.
,,Dobre ráno Marcus, poď sa najesť prosím ťa od včera si nič nejedol'' povedala ustarostene mama.
,,Ale ja nie som hladný..''
,,To ma nezaujíma''
,,Ale malo by!'' skríkol som po nej a išiel do izby. Neviem čo ma to napadlo ale mal som toho všetkého už po krk. Celý môj život.
Rozhodol som sa napísať Lei aby išla von. Potreboval som jej to všetko povedať.
Ja:Ahoj, mohla by si ísť von? Potrebujem sa s tebou porozprávať...
Ona:Ahoj jasné, stalo sa niečo?
Ja:Noo dá sa povedať že hej
Ona:No dobre tak dnes o 13:00 v Starbuckse?
Ja:Ok
****
Pohľad Lei:
Pri písaní si s Marcusom som strpla. Čo tým dokelu myslel že sa niečo stalo? Žeby na to prišla Loren? Alebo to chce nebodaj so mnou ukončiť?
Úprimne Loren mi bolo ľúto... Ja som do Marcusa zamilovaná už dosť dlhú dobu a chcela som to oznámiť aj Loren no presne v ten deň mi povedala čo k nemu cíti ona. Nechcela som jej nejako ublížiť tak som sa radšej už nepriznala že to mám tak isto.
V ten deň mi Marcus napísal či by som si nenašla čas a nešla sa s ním prejsť. Išla som. Keď sme boli v parku tak som si sadla na lavičku a on vedľa mňa. Začal sa mi hrať s vlasami. Bolo to veľmi príjemné. No keď sa ma dotkol brady zneistela som. Vedela som kam tým chce zájsť no ja som to nebola schopná Loren spraviť. Predsa je to moja najlepšia kamarátka a viem že ona by mi toto nikdy nespravila. No keď zrazu spojil naše pery bolo mi už všetko jedno. Nič naokolo som nevnímala. Vnímala som len jeho mäkké pery a čokoládové oči. Teraz sa za to nenávidím, keď si pomyslím čo som spôsobila Loren.
*****
Bolo už 12:45 tak som sa rozhodla že pôjdem.
Pri Starbuckse som už videla stáť Marcusa. Objala som ho a on mi objatie opätoval.
,,Marcus čo sa deje?''
,,Poď dovnútra, všetko ti poviem.''
Len som prikývla a šla
Objednali sme si a išli si sadnúť.
,,No takže ako začať..''
,,Od začiatku?''
,,Veď kľud idem nato''
,,Takže najskôr sa ti chcem ospravedlniť.''
,,Za čo?''
,,Za to aký som netvor!''
,,Aký netvor prosím ťa?''
,,Nechcem aby si si o mne myslela že ťa zneužívam, lebo to som robil do teraz. Bohužiaľ aj s Loren. Ale s tebou naozaj nie. Vieš, asi som sa so teba zamiloval, ale ak nechceš so mnou chodiť lebo sa bojíš, pochopím to'' klesol.
Paani. Robíte si zo mňa prdel že mi práve vyznal city Marcus Gunnarsen? Na jednej strane je to tá najúžasnejšia chvíľa vôbec ale na druhej strane Loren... Dokelu
Ako som tak na tým uvažovala čo mi teraz povedal tak sa mi stisli slzy do oči.
,,Si v pohode?'' spýtal sa ustarostene Marcus.
,,Ale áno.. J-jaa len musím už ísť '' začala som koktať.
,,Jaa... Prepáč mi to. Naozaj ma to mrzí.'' povedal a už som videla ako mu spadla slza z oka no rýchlo si ju utrel aby som si ju nevšimla. Aj tak som si ju všimla. Chcela som ho objať. Áno prišlo mi ho naozaj ľúto. No teraz to nešlo..
,,Mala by som už ísť.'' vyhovorila som sa.
,,Veď sme tu len ani nie 15 minút.''
,,To je hádam jedno, musím sa ešte učiť.''
,,No tak dobre'' povedal mi no v očiach som mu videla že mi aj tak neveril.
,,Ešte raz prepáč'' povedal keď som už bola pri vchode. Trošičku som sa naňho usmiala a odišla odtiaľ. On tam ešte ostal.
Pohľad Marcusa:
Úžasné... Práve som si posral celý život. Lea ma nemiluje. No čo sa dalo čakať. Určite má už len ona bude milovať... Som tak naivný.
![](https://img.wattpad.com/cover/181246379-288-k669927.jpg)
VOCÊ ESTÁ LENDO
Fake Account (M&M) ✔️
FanficStratila jeho, stratila nádej. Neverila v nemožné. Stalo sa to skutočnosťou... [trochu texting] naozaj neodporúčam čítať, je to moja prvá kniha a keď si ju teraz spätne čítam tak sa moc za ňu zanbím :Ddd každopádne ak ju aj tak čítaš tak ŤA MILUJEM...