29. kapitola

2.7K 154 11
                                    

Kyle

Šesť dní. Presne toľko je to odvtedy, odkedy Clary upadla do bezvedomia.

Som zúfalý. Necítim jej vôňu, necítim jej pocity. Je to iba akési vnútorné tušenie alebo skôr cítenie, že je stále so mnou.

Som z toho celého zmätený a neviem, čo mám robiť. Sedím pri nej, hladím ju po ruke, po jej bielom líci. Nič. Nereaguje.

Vyzerá ako snehulienka. Biela pleť, krvavo červené pery, ktoré mám chuť pobozkať, no nemôžem. Len vlasy sú odlišné. Strieborné, no tentokrát už bez lesku.

Nechápem tomu. Ako keby ju naše označenie zničilo. Znamená to, že nie sme si súdení?

Už som len na to pomyslel a pichlo ma pri srdci. Bolesť mi vystrelila do celého tela.

Jediné, čo ma upokojovalo, bol fakt, že Coal cíti Melanie. Takže sú obe v poriadku.

Venoval som Clary bozk na čelo a odišiel som z izby. Kráčal som chodbou so zvesenými pleciami a sklesnutým výrazom. Už neviem, ako to mám zvládať.

Vošiel som do spoločnej jedálne. Za hlavným stolom už sedeli moje dve bety s mojou sestrou. Každý jeden vlk v tejto miestnosti sa na mňa pozrel súcitným pohľadom.

Kurva!

Nepotrebujem súcit! Nepotrebujem nič! Potrebujem len držať Clary v náručí! Tento samotný fakt ma frustroval. Bol to môj deficit.

,, Braček mal by si sa už spamätať. "

,, Buď ticho Haven. Nemôžem. Nedokážem to." zavrčal som a prsty si zaboril do vlasov. Cítil som sa strašne unavene.

,, Haven má pravdu." pritakal jej Jay.

,, Vieš, na jednej strane ho chápem. Myslím si, že by som sa zachoval rovnako, keby sa Haven niečo stane. Predsa je to moja polovička a už by som si to bez nej nevedel predstaviť. Ale zároveň si to neviem predstaviť ani bez Clary, pretože je moja najlepšia kamarátka. A chápem, že to pre teba musí byť strašné. " potľapkal ma po ruke Nathan a jemne sa usmial.

,, Tu máš. Odložila som ti raňajky."

,, Povedal som, že nechcem! " zabručal som a tanier s praženicou som hodil na zem. Samozrejme, že nával mojej sily neprežil. Roztrieštil sa na milión črepín. Presne tak isto som sa cítil aj ja.

Zvrtol som sa a behom sekundy som sa premenil na vlka. Bol som naštvaný. Vlastne ani neviem na čo. Na seba? Na Clary, že ma tu nechala samého? Neviem.

Vybehol som z jedálne rovno do lesa. Potreboval sa prebehnúť, preto som sa celý podvolil Coalovi.

Clary

Zastavili sme sa na nejakej čistinke. Nepoznala som to tu. Všetko sa mi zdalo také cudzie.

,, Už mi odpovieš, čo tu robím? " môj hlas znovu spôsobil ozvenu a svetlo sa rozžiarilo.

Oproti mne sa zjavila žena. Mladá krásna žena. Jej silno čierne vlasy siahali až po zadok. Mala ich rovné a v nich mala zapichnutý biely kvet.

Jej tvár zdobil menší nos a orieškovo hnedé oči, v ktorých sa mihal záblesk striebra. Na sebe mala krátke slabo fialové šaty, ktoré boli zdobené čipkou.

,, Kde.. Kde je tá stará žena? Ja.. Ja som zmätená... " koktala som.

,, Ah dievča," žena sa zasmiala a pokračovala. ,, Potrebovala som ťa k sebe privolať a musela som využiť všetky možnosti. Som bohyňa Zeme. " znovu sa zasmiala a mne sa jej zvončekový smiech vryl do uší. Bola to ako hudba na gitare. Extáza pre moje uši.

,, B-bohyňa Zeme? Ale ako? Ako je to možné?" nechápavo som krútila hlavou.

,, Potrebovala som sa s tebou porozprávať osobne. Dala som tebe aj tvojej spriaznenej duši dar. Kylovi, správne?" len som pokrútila hlavou.

,, Jeho svorka sa zmenila. Zmenil sa on, keď si mu prišla do života. Naučila si ho mnohé veci." prikývla som a usmiala sa. Na chvíľu som si spomenula na tetovanie.

Čo keď je práve toto ten moment, keď mám dať Kylovi najavo, že som v poriadku?

Dotkla som sa svojho tetovania na hrudi. Privrela som oči, ktoré mi začali svietiť na žlto a začala som prechádzať po tetovaní. Trhane som vydýchla. Práve to bol ten moment, kedy som si niečo uvedomila.

,, Si veľmi múdre dievča Clary. Váš vzťah je jedinečný a ty to určite vieš.

No povolala som si ťa k sebe, aby som ti dala toto. Je to veľmi vzácne a ty si tiež veľmi výnimočná. Nemôžem ti povedať, čo sa bude diať. Na všetko prídeš sama v správny čas. A toto ti pomôže. Nikdy ho nedávaj dole. " venovala mi na krk prívesok, v tvare polmesiaca, ktorý tvoril mesačný kameň.

,, Ďakujem vám. Za všetko." slabo som sa uklonila a to bola moja posledná spomienka na tento zvláštny sen.

Nechápala som, čo sa mi tým snažila bohyňa Zeme naznačiť. No rozhodla som sa to neriešiť a uchovať v tajnosti. Ona sama povedala, že všetko príde v správny čas. A ja som tomu aj verila.

Kyle

,, No už si vyvenčený? " uchechtla sa Haven. Spražil som ju pohľadom. Vážne som nemal náladu na tie jej reči. Nechápem, ako môže byť taká kľudná.

Zvalil som sa na sedačku a hlavu si oprel o operadlo.

,, Kyle už sme dávno neriešili veci ohľadne svorky." jemne načrtol Jay.

,, Viem." zachrapčal som a zavrel oči.

Potreboval som aspoň kúsok spánku. Moje vedomie sa začínalo prelínať s nevedomím. V pozadí som počul hlasy telky, ktorú pozerali moje dve úžasné bety so sestrou.

No neriešil som to. Potreboval som si oddýchnuť a aspoň na chvíľu prestať myslieť na Clary. Lenže to bolo nemožné! Moje myšlienky stále zablúdili k nej.

Už už som zaspával, keď som pocítil jemné mravčanie na tetovaní.

'Clary.' zariadol môj vlk.

Okamžite som vystrelil do sedu. Dýchal som prerývane a oči mi žiarili žltou farbou. Stále som pociťoval jej dotyk na mojom tele. Ani sa nedalo opísať, aké pocity mi to vyvolávalo.

,, Kyle? Si v poriadku? "

,, V tom najlepšom." vyžiaril som prvýkrát po dlhom čase úsmev. Úprimný úsmev, ktorý sa znásobil.

Do nosa sa mi dostala jej vôňa.

Ahojte ❤️ konečne máme krásne počasie. ❤️

Návrat ✓Where stories live. Discover now