Návrat ✓

37. kapitola

Kyle

Bol som už zo všetkého unavený. Nie fyzicky, ale psychicky. Už si ani nepamätám, kedy som sa normálne vyspal.

V poslednej dobe je toho na mňa veľa. Aj napriek tomu, že som alfa, mám pocit, že svoju úlohu nezvládam.

To, že nie som s Clary, ma ubíja. Ani neviem, kedy sme naposledy boli spolu. Vždy mi zmizne a vráti sa celá zranená.

Ubíja ma to. Nechcem ju tak vidieť. Dokonca mám pocit, ako keby sa naše puto ruší. Viem, že to tak nie je, ale potrebujem ju.

Konečne pokojne ležať bez akýchkoľvek starostí. Držať ju v náručí a krotiť svojho vlka, aby sa na ňu hneď nevrhol.

Z časti ju aj chápem, prečo toto robí. Nesie veľké bremeno, no mňa to ničí. Snažím sa byť tu pre ňu. Snažím sa byť silný. Chcem jej pomáhať a byť pre ňu oporou.  Ale je to ťažké. Je ťažké, keď ju takto vidím. Som proste zničený.

,, Albert! " skríkol som, keď som vošiel do jeho ambulancie.

,, Preboha! Čo sa stalo?"

,, Vyšetri ju prosím ťa. " zavrčal som a položil ju na posteľ.

Ja som sa posadil do kresla na opačnej strane ambulancie a vložil si hlavu do rúk. Pretrel som si tvár a zničene sa na ňu pozrel.

,, Vyzeráte unavene pane. "

,, Ach Albert. Aj som. Už mám pocit, že nič nezvládam. Dokonca ani svoje postavenie alfy."

,, Podľa mňa ste úžasný alfa. Luna vás zmenila. " usmial sa a ja som mu úsmev opätoval. Teda dúfal som, že to vyzeralo ako úsmev.

,, Albert nechaj ju ležať prosím ťa. Aj keď bude chcieť odísť, nech leží a nech sa nezaťažuje. Tvrdohlavá ženská! " zavrčal som a on sa uchechtol.

Vyšiel som z ambulancie a mieril si to rovno do pracovne. Už z diaľky som počul svojho brata a dve bety, ako horlivo o niečom diskutujú.

Roztvoril som dvere a krik stíchol. Sadol som si do svojho čierneho kresla, oprel sa a zavrel oči.

,, Stalo sa niečo? " milým hlasom sa ma spýtal Jay.

,, Všetko mi preteká cez prsty. Potrebujem pauzu. Už to nezvládam." vzdychol som a pohladkal sa po našom spoločnom tetovaní na hrudi. Do tváre mi to vnieslo jemný úsmev.

,, O čom to hovoríš? "

,, Hlavne o Clary. Ubíja ma, že len tak zmizne a potom príde domov zranená. Už ani nepamätám, kedy sme boli spolu. "

,, Cítim sa rovnako. Až na detail, že moja spriaznená duša je unesená. " zasmial sa Nathan ironicky.

,, Drew, môžeš ísť domov." obrátil som sa k nemu.

,, Nie. Teda, bol by som rád, keby ma tu necháš, kým sa Alex nenájde."

,, V poriadku, nájdem ti izbu." usmial som sa na neho a ponoril sa do papierov, ktoré mi ležali už dlhšiu dobu na stole.

***
,, Čo budeme večerať?" zakňučal hladný Nathan, pretože u nás v chladničke sme nič nemali.

,, Aj ja som hladná." ozval sa za mnou ženský hlas, ktorý patril mojej polovičke. Potešil som sa, no zároveň som sa hneď aj zarazil.

,, Teraz mi povedz žena moja, čo si spravila Albertovi?"

,, Mám ti to ukázať? " prišla ku mne a prstom mi prešla po hrudi až k teplákom. Zastala kúsok nad nimi a vybrala sa do chladničky. Ani si nedokážete predstaviť, ako ma to vykolajilo. Celé moje telo pohltili zimomriavky. Ledva som stál na nohách.

,, Č-č-o t-to r-robíš?"  zakoktal som sa. Prisahám Bohu, že ja som sa zakoktal!

,, Pozerám sa do chladničky?" uškrnula sa a chalani sa zasmiali. Teda až na Nathana, ktorý mal na tvári úškrn. Len som pokrútil hlavou a konečne vydýchol. Ani som si neuvedomil, že som zadržiaval dych.

Nechcel som sa jej pýtať, ako sa má. Predsa som jej spriaznená duša a cítim všetky jej pocity. Bola spokojná. Necítil som bolesť.

,, Dobre, neviem ako vy, ale mne to nedá. Za kým si to bežala? " zvedavo sa opýtal Jay a ona ustrnula v pohybe.

Otočila sa a zapichla do neho svoje jantárové oči. Boli tak nádherné!

,, Ja ti ani neviem. Teda viem, ale.. Ach. Neviem ako som to vedela. Proste mi niečo nesedelo. Niekto tu bol. Niekto cudzí, pretože nepatril do svorky.

Bol to chlap. Starší a mal ryšavé vlasy. Rozbehla som sa za ním a aj napriek svojej rýchlosti som ho nevedela chytiť. " objala sa rukami a jej oči zmenili farbu.

Podišiel som k nej a vzal ju do objatia. Hlavu som si položil na jej plece a dal jej na javo, že som tu pre ňu. Jemne sa usmiala a dala mi bozk na čelo.

,, Po čase sa mi začalo zdať, že mi mizne. Ako keby bol tieň. Najzvláštnejšie na tom bolo, keď som zavetrila jeho pach. Nemal žiadny. Ako keby ho skrýval.

A vtedy som pochopila, že to je vyhnanec. Lákal ma do pasce. Neuniesol ma, pretože som bola vo vlčej podobe. Otočila som sa a vracala sa naspäť do svorky, keď do mňa niečo narazilo. Doteraz neviem, čo to bolo. " poriadne som ju ani nepočúval, pretože som rozmýšľal nad tým  chlapom.

,, Kyle! Vnímaš ma?" zamávala mi rukou pred očami.

,, Mhm? Hej počúvam. "

,, Tak čo som vravela?" zdvihla jedno obočie a jemne sa usmiala. Bola krásna. Miloval som ju celým svojím srdcom.

,, Si krásna." zachrapčal som a ona očervenela. Ruky jej vystrelili k lícam.

,, Ehmm.. No vravela som, či nejdeme do spoločnej jedálne na večeru." zazubila sa a ja som prikývol.

Chytil som ju za ruku a všetci sme sa vybrali do jedálne.

Vonku bolo mračno a ticho. Presne ako pred búrkou.

,, Nemám to rada."

,, Prečo? Veď vždy si milovala búrky."

,, Viem, ale teraz mám pocit, že sa niečo stane. " mykla ramenami a ja som nevedel, či to mám brať vážne alebo nie.

Pohľad tretej osoby

,, Ty si totálny idiot! Čo si robil v jej svorke?"

,, Prepáčte pane, myslel som si, že si ma nevšimne. Bol som zamaskovaný. Keď sa za mnou rozbehla, myslel som si, že ju nalákam sem."

,, Ako si bol zamaskovaný? "

,, Kryl som pach a mohol som vyzerať tak na štyridsaťpäť a nie na dvadsaťšesť. "

,, Aj tak si veľmi veľa riskoval. Nabudúce buď opatrnejší. "

,, Kedy ju už získame? Chcem moc!"

,, Musíš byť trpezlivý. Luna s darom je ťažší oriešok než obyčajné spriaznené duše."

,, Signore Dio! Lo odio! Deficiente!"

,, Máš šťastie, že nerozumiem taliansky. "

,, Vyhlasujem, že luna bude do pár dní naša! Už nebudeme označovaní ako vyhnanci! Bude z nás svorka. Naš návrat bude výnimočný!"

Ahojte lásky.. Čo poviete na časť z pohľadu Kyla? 🥰❤️