Návrat ✓

40. kapitola

Mesačný kameň dopadol s klepnutím na zem.

Nezmohla som sa na nič. Pár minút som ešte hľadela do blba. Snažila som sa prikázať svojmu srdcu, nech nebije tak splašene, no moje vyhrážky zrejme nebralo do úvahy.

Neviem, prečo ma to tak vzalo. No cítila som sa, ako keby som všetko prežívala spolu s nimi. Obrazy, ktoré sa mihali okolo mňa boli tak reálne!

Cítila som sa mizerne. Teraz som už presne vedela, ako mesačný kameň funguje. Vedela som, čo musím spraviť.

Ignorovala som fakt, že mi po tvári stekali teplé pramienky sĺz. Zdvihla som z plávajúcej podlahy mesačný kameň a navliekla ho naspäť na retiazku, ktorú som si zapla na krk. Chvíľku som ho len tak držala a smutne sa usmiala.

Mesačný kameň mi to  neukázal len tak. Vedela som, že za vyhnancami musím zájsť sama. No bola tu jedna vec, ktorej som sa obávala najviac.

Kyle.

Snažila som sa zahnať slzy, ktoré sa pri každej mojej myšlienke drali na povrch. Potrebovala som ísť za ním. Musela som sa však upokojiť, pretože on by sa určite pýtal. Zistil by to behom sekundy.

Vyšla som z izby a s neprítomným pohľadom som kráčala smerom ku pracovni. Opatrne som zaklopala a keď sa ozvalo tiché ,, Ďalej", vstúpila som dnu.

Poobzerala som sa po miestnosti.

Na ľavo od dverí sa nachádzal menší gauč, na ktorom sedel Nathan a Jay. Na moment sa nám stretli pohľady, no ja som okamžite odvrátila zrak.

Vedľa gauča sa nachádzala skriňa, v ktorej bolo naukladaných zopár kníh. Na opačnej strane miestnosti sa nachádzali dve kreslá a malý sklenený konferenčný stolík.

V kresle sedel Drew a rukami si prechádzal po unavenej tvári. Muselo byť ťažké žiť bez spriaznenej duše. Premohla ma ľútosť.

Zrakom som blúdila po miestnosti. Môj zrak zastal na pracovnom stole z ebenového dreva. Bol na ňom celkom neporiadok, čo je pre Kyla nezvyčajné. Za stolom sídlila čierna kožená stolička a on.

Akonáhle sa nám stretli pohľady, zlyhala som na plnej čiare. Moja psychická príprava bola zbytočná. Po tvári mi začali stekať slzy.

Stála som uprostred pracovne a pozerala na neho. Jeho havranie vlasy boli rozcuchané, ako keby sa nečesal, no ja som vedela, že to bolo schválne.

Jeho modré oči na mňa so strachom pozerali. Bál sa o mňa. Vedel, že niečo nie je v poriadku a ja som to vedela tiež.

Nebol jediný kto sa bál, pretože moje telo priam pohlcoval strach! Bála som sa o Haven a Alex. A do pekla, bála som sa o Kyla!

,, Čo sa stalo? Prečo plačeš? " vystrelil zo stoličky a behom sekundy stál pri mne. Tvár mi chytil do dlaní a palcami mi zotrel slzy.

Nemohla som sa viac pozerať do jeho očí. Odvrátila som zrak a objala ho. Jeho pevné ruky sa ovinuli okolo mňa a ja som sa ešte viac pritisla.

Vdychovala som jeho vôňu. Tá nádherná vôňa jahôd a levandule! Na moment som sa cítila ako keby lietam v oblakoch. Tak ľahká a bezstarostná. No potom tu bola skutočnosť, ktorá má nútila myslieť racionálne.

,, Už mi povieš, čo sa stalo? " spýtal sa ma Kyle so zúfalstvom v hlase.

,, Stoj tu. Ani sa nepohni." šepla som.

,, Ale čo.. "

,, Kyle prosím!" vzlykla som.

Pohľadom som najskôr vyhľadala Drewa a potom Nathana.

,, Pamätáš si na legendu o dievčati a chlapcovi? Dostali dar. " pozrela som Kylovi do očí a odstúpila od neho. Ani si neviete predstaviť, ako veľmi ma to bolelo. Doslova ako keby sa mi žeravý uhlík vpálil do hrude.

,, Áno, ale prečo to teraz vyťahuješ?" nechápavo sa ma opýtal .

,, Pretože už viem, čo mám robiť s týmto." odopla som si svoj náhrdelník a zdvihla ho na úroveň našich očí.

Stalo sa presne to, čo som čakala.

Mesačný kameň sa rozžiaril.

Ahojte :) už sa pomaly ale isto blížime ku koncu príbehu ❤️ Čo myslíte? Bude to šťastný alebo smutný koniec? ❤️